A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Boylov-Mariottov zákon v termodynamike a fyzikálnej chémii je vzťah pre izotermický dej prebiehajúci v ideálnom plyne.
Súčin tlaku a objemu daného látkového množstva ideálneho plynu je pri konštantnej teplote nemenný.
alebo inak
Pri izotermickom deji s ideálnym plynom so stálou hmotnosťou je súčin tlaku a objemu plynu stály.
Rovnica
- ,
kde p je tlak plynu a je objem daného množstva plynu.
Izotermickým dejom nazývame dej, pri ktorom je teplota plynu stála. Počas tohto deja dochádza iba ku zmene veľkosti objemu a tlaku. Takáto situácia nastáva len pri veľmi pomalom stláčaní plynu.
Hodnota konštanty závisí na množstve plynu a jeho teplote a podľa stavovej rovnice ideálneho plynu je pre danú teplotu rovná , kde n je látkové množstvo plynu, R je molárna plynová konštanta a T je termodynamická teplota plynu.
Zápis zákona sa zmení na bežne používaný tvar stavovej rovnice ideálneho plynu
Grafom izotermického deja je p-V diagram s krivkou, ktorú nazývame izoterma. Izoterma je vetva hyperboly.
Platí a ak má platiť, že , musí platiť aj fakt, že .
Historická poznámka
Boylov-Mariottov zákon objavil roku 1662 írsky prírodovedec Robert Boyle. Podľa niektorých historikov vedy však veľmi pravdepodobne jeho exaktnú matematickú formuláciu nevypracoval sám Boyle (vzhľadom k jeho menším znalostiam matematiky), ale skôr jeho asistent Robert Hook. Ten tiež vyvinul vývevu, potrebnú na experimentálne overenie tohto vzťahu. Nezávisle od nich dospel k rovnakému zisteniu v roku 1676 aj francúzsky fyzik Edme Mariotte.
Boylov-Mariottov zákon je historicky prvým zákonom opisujúcim izoproces ideálneho plynu (v tomto prípade izotermický dej). Hoci sa tepelnou rozťažnosťou vzduchu zaoberal už Guillaume Amontons (* 1663, rok po objave Boylovho zákona), prvé presné meranie publikovali až v roku 1802 nezávisle na sebe Joseph Louis Gay-Lussac a John Dalton.)
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Arrheniov vzťah
Avogadrov zákon
Bellov-Evansov-Polanyiho princíp
Bessemerov proces
Bohrium
Bohrov polomer
Boltzmannovo rozdelenie
Bornova rovnica
Boylov-Mariottov zákon
Cahnov-Ingoldov-Prelogov R,S-systém
Calvinov-Bensonov cyklus
Daltonov zákon
Edmanova degradácia
Einsteinium
Ellmanovo činidlo
Faradayove zákony elektrolýzy
Fentonovo činidlo
Fermiho energia
Fermium
Fischerova projekcia
Fleróvium
Gibbsova voľná energia
Grignardovo činidlo
Hélium
Hammondov postulát
Hatchov-Slackov cyklus
Haworthova projekcia
Helmholtzova voľná energia
Hittorfova metóda
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Kohlrauschov zákon
Kopernícium
Lawrencium
Meitnérium
Mendelévium
Michaelisova konštanta
Millerov-Ureyho experiment
Neptúnium
Niób
Nobélium
Norrishova reakcia
Norrishova reakcia druhého typu
Plutónium
Prométium
Röntgénium
Raoultov zákon
Richardsonov vzťah
Ringerov roztok
Rutherfordium
Seaborgium
Selén
Skopolamín
Streckerova syntéza
Tafelova rovnica
Tantal
Thomsonov jav
Titán (chemický prvok)
Urán (chemický prvok)
Voltov potenciál
Voltov stĺp
Waldenov obrat
Woodova-Ljungdahlova dráha
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
