A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Írsko | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Amhrán na bhFiann (Pieseň vojaka) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | ír. Poblacht na hÉireann angl. Republic of Ireland (podľa ústavy niet dlhého názvu) | ||||
• krátky | ír. Éire angl. Ireland | ||||
Hlavné mesto | Dublin (ír. Baile Átha Cliath) 53°21′ s.š. 6°16′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | Dublin | ||||
Úradné jazyky | írčina, angličtina | ||||
Regionálne jazyky | dialekty írčiny Gaeltacht (Ulster, Connacht a Munster), Shelta (irish travellers), škótčina | ||||
Demonym | Ír, Írka | ||||
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
parlamentná republika Michael D. Higgins Leo Varadkar | ||||
Vznik | 21. január 1919 6. december 1922 (uznaná Spojeným kráľovstvom) | ||||
Susedia | Severné Írsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
70 273 km² (118.) 1 390 km² (2 %) | ||||
Počet obyvateľov • sčítanie (2016) • hustota (2016) |
4 761 865 67,7/km² (142.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 385 mld. $ (42.) 79 925 $ (7.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2015) | 0,923 (8.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | euro (€) (= 100 centov) (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
ZEČ (UTC) ZELČ (UTC+1) | ||||
Medzinárodný kód | IRL / IE | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | IRL | ||||
Internetová doména | .ie | ||||
Smerové telefónne číslo | +353 | ||||
Gramotnosť: ~100% |
Súradnice: 53°S 8°Z / 53°S 8°Z
Írsko (ír. Éire, angl. Ireland), niekedy Írska republika[pozn 1] (ír. Poblacht na hÉireann, angl. Republic of Ireland), je štát v západnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavným mestom Írska je Dublin vo východnej časti krajiny, v ktorom žije viac ako 553-tisíc obyvateľov (údaje z roku 2016).[2] V aglomerácii Dublinu (Greater Dublin) žije až 1 904 806 obyvateľov (2016), čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých obyvateľov Írska.[3]
Írsko je unitárny štát, parlamentná republika s prezidentom ako hlavou štátu. Írsko vyhlásilo nezávislosť už v roku 1919, táto Írska republika bola uznaná Spojeným kráľovstvom po podpísaní anglicko-írskej zmluvy (1922). Írsko tak získalo nezávislosť a vystupovalo pod názvom Írsky slobodný štát do roku 1937.
Povrch a charakter územia
Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol vrchu sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 041 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží.
Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.
Flóra a fauna
Na väčšine území Írska ležia lúky a vresoviská. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.
Dejiny
V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.
Z írska pochádzal aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverových cestách.
Po vstupe do EÚ sa ekonomika Írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetviam patrí napríklad počítačový priemysel.
Obyvateľstvo
Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5 % tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie – hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska – sa situácia rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írsku je 400 tis., čo je 10 % obyvateľov.
Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írsko radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % (vplyvom veľkého počtu imigrantov – 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou – 33 tis. ročne).
V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v grófstve Dublin.
Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1 % obyvateľstva.
Etnické zloženie obyvateľstva
Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 2 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistanci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženské vyznanie | Počet (2011) | % |
---|---|---|
Rímokatolíci | 3 861 335 | 84.16 |
Írska cirkev (anglikánska) | 129 039 | 2.81 |
Pravoslávna cirkev | 45 223 | 0.99 |
Presbyteriáni | 24 600 | 0.54 |
Apoštolská cirkev | 14 043 | 0.31 |
Metodisti | 6 842 | 0.15 |
Svedkovia jehovovi | 6 149 | 0.13 |
bez vyznania | 269 811 | 5.88 |
Najväčšie mestá
- Dublin – 506 000 obyvateľov (hlavné mesto)
- Cork – 123 000 obyvateľov
- Galway – 71 000 obyvateľov
- Limerick – 52 000 obyvateľov
- Waterford – 46 000 obyvateľov
Administratívne členenie
Írsko je historicky rozdelené na štyri provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (jeho väčšina dnes leží v Severnom Írsku) na severe. Provincie sú ďalej členené na 32 tradičných (26 v Írsku a 6 v Severnom Írsku) grófstiev. V súčasnosti je tradičné grófstvo Dublin rozdelené na Dublin City, Dún Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. Súčasné Írsko tak tvorí 29 grófstiev a 5 samosprávnych miest.
Hospodárstvo
V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.
Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.
Zaujímavosti
- To, že sa na ostrove nevyskytujú hady, je vysvetľované legendou. Údajne ich mal z ostrova vyhnať svätý Patrik, patrón Írska.
- V USA žije viac ľudí írskeho pôvodu, ako v samotnej krajine.
- Deň 17. marec (angl. Saint Patrick's Day, slov. Deň svätého Patrika) je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.
Poznámky
- ↑ Tento názov sa vyskytuje v niektorých dokumentoch, nemá však oficiálny charakter. Preto sa spojenie „Írska republika“ neodporúča používať.[1]
Referencie
- ↑ Krajiny. Označenia a skratky. Členské štáty . Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov, rev. 2020-02-01, . Dostupné online.
- ↑ Ireland: Towns . citypopulation.de, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ireland: Agglomerations . citypopulation.de, . Dostupné online. (po anglicky)