Arbanaský monastier svätého Mikuláša (Арбанашки манастир "Св. Никола")
kláštor
Arbanaský monastier svätého Mikuláša - pohľad ku kláštornému chrámu od vchodu do kláštora
Štát	Bulharsko
Oblasť	Veliko Tărnovo
Okres	Veliko Tărnovo
Obec	Arbanasi
Súradnice	43°6′0″S 25°40′0″V / 43,10000°S 25,66667°V / 43.10000; 25.66667
Vznik	13. storočie/1680
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý
Využitie	fungujúci ako ženský kláštor, múzeum
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Arbanaský monastier svätého Mikuláša (bulh. Арбанашки манастир "Св. Никола" – Arbanaški manastir "Sveti Nikola") je fungujúci ženský pravoslávny kláštor nachádzajúci sa na západnom okraji dediny Arbanasi a asi 5 km ďaleko od oblastného mesta Veliko Tărnovo v severnom Bulharsku. Ku kláštoru vedie asfaltová cesta. Patrí pod Velikotărnovskú diecézu.

Monastier leží v Arbanaskej náhornej plošine, ktorá je časťou stredného Predbalkánu na západnom okraji dediny Arbanasi približne 6 kilometrov od centra mesta Veliko Tărnovo.

Monastier bol postavený v období Druhej bulharskej ríše. V roku 1393 v čase keď vtedajšie hlavné mesto Veliko Tărnovo padlo pod nadvládu Osmanskej ríše, bol zbúraný (súčasne s hlavným mestom) tureckými nájazdníkmi. Kláštor bol obnovený v roku 1680 a niekedy v tomto období bol postavený aj dnešný kláštorný chrám. V roku 1798 bol pri nájazde Kădžalijcov (lúpeživý tureckí nájazdníci z oblasti mesta Kărdžali) chrám vážne poškodený, ale už o desať rokov neskôr bol opravený. V roku 1833 sa na podnet otca Zotika z Preobraženského monastiera a s pomocou dotácií od miestnych obyvateľov začalo s obnovou kláštora a boli pristavané mnohé budovy. Celý kláštorný areál bol taktiež obostavaný kamennou stenou.

Arbanaský monastier sa premenil na ženský a jeho prvou igumenkou sa stala Teodora Hristova z Veliko Tărnova. V 60. rokoch 19. storočia v kláštore žilo okolo 30 mníšok a napriek tomu, že bol kláštor ženský, bol často navštevovaný revolucionármi - napríklad Vasilom Levskim, Matejom Preobraženskim a Stefanom Stambolovom.

V čase Rusko-Tureckej vojny (1877 - 1888) boli ruskí vojaci ubytovaní v dedine Arbanasi a mníšky z kláštora im často pomáhali. Ako znak vďaky bol za to monastieru venovaný z Ruska ikonostas. Taktiež veľké množstvo ikon v chráme sú dary ruských vojakov z tohto obdobia.

Po oslobodení Bulharska začal monastier upadať a v roku 1913 ho postihlo zemetrasenie, ktoré narušilo väčšinu budov. Tie však boli neskôr obnovené.

Posledná reštaurácia monastiera prebehla v roku 1966.

Na území kláštorného areálu sa nachádzajú kláštorný chrám, ubikačné a administratívne budovy a kaplnka.

Kláštorný chrám Narodenia Krista je jednoloďový, s jednou apsidou a centrálnou kupolou. Má mužské a ženské oddelenie. V roku 1716 bola k jeho severnej strane pristavaná kaplna svätého Iliju. Ubikačné a administratívne budovy boli postavané v rokoch 1833 - 1870. Najstaršou budovou kláštorného areálu je kláštorný chrám Narodenia Krista, ktorý bol postavený ešte na konci 17. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj ikonostas, ktorý je vyrezávaný z dreva.

Monastier ponúka možnosť ubytovania pre návštevníkov. K dispozícii je 50 jednolôžkových a dvojlôžkových izieb. Izby pre návštevníkov sa nachádzajú v severnom krídle kláštora.

• 
  Vo dvore kláštorného areálu
• 
  Vo dvore kláštorného areálu
• 
  Pohľad na kláštorný areál od dediny Arbanasi
• 
  Pohľad smerom ku zvonici zvonku
• 
  Detail zvonice