A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

| Ďurkovec | |
| Dziurkowiec | |
| vrch | |
Ďurkovec v júni
| |
| Štáty | |
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Snina, Powiat leski |
| Obce | Runina, Zboj |
| Pohorie | Bukovské vrchy |
| Podcelok | Bukovce |
| Povodia | Uh, Wetlina |
| Nadmorská výška | 1 188,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′55″S 22°25′42″V / 49,0986°S 22,4284°V |
| Geologické zloženie | flyš, pieskovec |
| Najľahší výstup | z obce Runina po |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
| Rok rozšírenia | 2011, 2017 |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
|
Poloha v rámci Slovenska
| |
|
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Ďurkovec | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |


Ďurkovec[2] (poľ. Dziurkowiec; 1 188,7 m n. m.[3][4]) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 22 km severovýchodne od Sniny.[6]
Poloha
Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[5] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a zasahuje na katastrálne územie obce Runina a Zboj[2], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[7] Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica a severne Wetlina a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.[8] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany[9], v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.[6]
Opis
Ďurkovec leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východe. Južným smerom z neho vybieha rázsocha Veľkého Bukovca (1 012 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.) a Hajdošík (921 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Jarabá skala (1 199 m n. m.) a severným Paportna (1 199 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.) a Szczawnik (1 052 m n. m.).[3] Západné svahy odvodňuje Poloninský potok do Uličky v povodí Uhu, juhovýchodné Ďurkovský potok do Zbojského potoka a severné potok Chomów do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[6][8]
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
Ochrana prírody
Na slovenskej strane patrí Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[10] Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:
- pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
- zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
- zbierať rastliny, vrátane ich plodov
- chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
- rušiť pokoj a ticho
UNESCO
Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy[12], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Vyskytujú sa tu i mohutné javory horské (Acer pseudoplatanus) a bresty horské (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viackrát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).
Výhľady
Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami[8] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[13]
Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km, patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.[1] Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.[14]
Turizmus
Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná
červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Jarabú skalu (1 199,0 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).
Pod vrcholom na slovenskej strane cca 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.
Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodnou nádržou Starina.
Prístup
- po
značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.) - po
červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
- od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak, Pľašu a Sedlo pod Ďurkovcom
- od východu z Kremenca (1 221,0 m n. m.) cez Čierťaž (1 071 m n. m.)
- po
žltej značke z poľskej lokality Stare Siolo cez Jarabú skalu[6]
Možnosti dopravy do turistických východísk
Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Pohľad na Ďurkovec z lúk nad obcou Runina
-
Ďurkovec v auguste
-
Pohľad na vrchol Ďurkovca zo Sedla pod Ďurkovcom v auguste
-
Ďurkovec v zime
-
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
-
Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (vpravo)
-
Pohľad na Ďurkovec zo Sninského kameňa v zime
-
Výhľad z Ďurkovca, v pozadí Vihorlatské vrchy na začiatku augusta
-
Vrchol Ďurkovca s výhľadom koncom augusta
Referencie
- ↑ a b Na obzore. U pána poloninských výhľadov . 2018-04-29, . Dostupné online.
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Ďurkovec. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Ďurkovec. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Bukovské vrchy . Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, . Dostupné online.
- ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa online. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, cit. 2015-06-16. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
- ↑ Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2024-03-12. Dostupné online.
- ↑ Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2016. ISBN 978-966-2623-51-2.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava na stránke SAD Humenné, a. s.
Literatúra
upraviť | upraviť zdrojKnihy
upraviť | upraviť zdroj- Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967
Mapy
upraviť | upraviť zdroj- VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 118, Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000, 4. vydanie, 2009, ISBN 978-80-8042-543-2
- VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 163, Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000, 1. vydanie, 2003, ISBN 80-8042-355-5
- SHOCart, spol. s r. o., Zádveřice, Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8
- ACCA, Украина (Ukrajina), Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000, 2016, ISBN 978-966-2623-51-2
Pozri aj
upraviť | upraviť zdroj- Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)
- Stužica – Bukovské vrchy
- Bukovské vrchy
- Poloniny
- Národný park Poloniny
- Park tmavej oblohy Poloniny
- Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch
Iné projekty
upraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurkovec (vrch)
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdroj- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- Mapa Compass - Bieszczady
- 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Ďurkovca na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
- Diaľkové pozorovanie z Ďurkovca na Na obzore
- Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
- Poloniny na Poloniny.fussion.info
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
