Vláda Českej republiky je vrcholný orgán výkonnej moci v Česku.^[1] Jej postavenie vymedzuje tretia hlava Ústavy Českej republiky. Úrad vlády sídli v budove Strakovej akadémie v Prahe na Malej Strane.^[2] Vládu vymenúva prezident republiky a zodpovedá sa Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky. Keď Snemovňa vysloví vláde nedôveru, alebo jej odoprie vysloviť dôveru, vláda musí podať demisiu.^[1]

Zakotvenie v Ústave

O vláde hovorí tretia hlava Ústavy Českej republiky v článkoch 67 až 80.

Zloženie vlády

Vláda sa skladá z predsedu vlády, podpredsedov vlády a ministrov.

Vymenovanie vlády

Vláda je vymenovaná vždy po demisii alebo odvolaní vlády predchádzajúcej.^[1] Prezident republiky podľa zvyklosti najprv niekoho poverí zostavením vlády, potom dotyčnú osobu vymenuje do funkcie predsedu vlády a následne na jeho/jej návrh vymenuje ostatných členov vlády a poverí ich riadením jednotlivých ministerstiev alebo iných úradov. Člen vlády skladá do rúk prezidenta republiky sľub, ktorý je stanovený Ústavou Českej republiky (čl. 69, ods. 2) a znie:

Vyslovenie dôvery

Vyslovenie dôvery po vymenovaní vlády

Novovymenovaná vláda musí do 30 dní požiadať Poslaneckú snemovňu Parlamentu Českej republiky o vyslovenie dôvery.^[1]

V prípade, že Poslanecká snemovňa odoprie vysloviť vláde dôveru, vláda podá demisiu a prezident republiky vymenuje nového premiéra^[1] (môže ísť o tú istú osobu, ktorej vláda už raz nezískala dôveru, napr. Andrej Babiš, Mirek Topolánek).

Ak ani druhá vláda nezíska dôveru dolnej komory parlamentu, podá demisiu a prezident republiky vymenuje tento raz už na návrh predsedu Poslaneckej snemovne ďalšieho predsedu vlády. Ak by sa stalo, že ani vláda toho premiéra nezíska dôveru Snemovne, prezident republiky môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu.^[1]

Vyslovovanie dôvery či nedôvery počas volebného obdobia

O dôvere vláde sa v Poslaneckej snemovni hlasuje vždy, keď o to vláda požiada. Snemovňa vláde dôveru vysloví, keď sa za návrh vysloví nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Toto hlasovanie sa dá spojiť s hlasovaním o prijatí vládneho návrhu zákona.^[1]

Hlasovanie o vyslovení nedôvery prebehne vždy, keď oň požiada najmenej 50 poslancov. Nedôvera je vláde vyslovená, keď sa za návrh vysloví nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, t.j. 101.^[1]

Ak je vláde vyslovená nedôvera, alebo jej bolo odopreté vysloviť dôveru, vláda podá demisiu.^[1]

Hlasovanie o dôvere, resp. nedôvere prebieha podľa Zákona o rokovacom poriadku Poslaneckej snemovne podľa mien, teda tak, že je postupne každý poslanec vyzvaný, tento sa postaví a povie buď: „Za návrh“, „Proti návrhu“ alebo: „Zdržujem sa“. Predsedajúci každú odpoveď zopakuje. Akýkoľvek iný prejav poslanca sa podľa rokovacieho poriadku považuje za zdržanie sa hlasovania.^[3]

Demisia a odvolávanie členov vlády

Vláda môže kedykoľvek podať demisiu. Po voľbách do Poslaneckej snemovne, alebo potom ako jej bola vyslovená nedôvera, či odopreté vysloviť dôveru, vláda demisiu podať musí. Ak vláda demisiu napriek tomu, že musela, nepodala, prezident republiky je povinný takú vládu odvolať.^[1]

Každý člen vlády môže podľa článku 73 Ústavy podať do rúk prezidenta republiky prostredníctvom predsedu vlády svoju demisiu, ten sa rozhodne či demisiu prijme, alebo nie.^[1]

Prezident je povinný odvolať ministra z vlády, ak mu to navrhne predseda vlády.^[1] Lehota dokedy má tak učiniť nie je v Ústave stanovená. Ústavní právnici však hovoria, že by tak mal spraviť bez zbytočného odkladu.^{[4][pozn 1]}

Postavenie predsedu vlády

Predseda vlády organizuje činnosť vlády a vystupuje jej menom. Bez jeho spolupodpisu nie sú platné prezidentove rozhodnutia, ktoré to vyžadujú, a to podľa čl. 63 Ústavy.^[1] V čase, keď niet prezidenta, alebo prezident nie je schopný vykonávať svoje právomoci, väčšina prezidentských právomocí prechádza na predsedu vlády.^[1] Predsedu vlády zastupuje podpredseda vlády, prípade iný poverený člen vlády.^[1]

Kompetencie a rokovanie vlády

Vláda disponuje zákonodarnou iniciatívou, teda môže Parlamentu predkladať návrhy zákonov a má takisto právo sa k zákonom vyjadrovať. K prevádzaniu zákonov vydáva vláda nariadenia.^[1]

Vláda rozhoduje v zbore, na prijate uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov jej členov.^[1]

Vzťah k Parlamentu

Aj keď je vláda menovaná prezidentom republiky, zodpovedá sa Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky. Po svojom vymenovaní si musí získať jej dôveru, o ktorú môže počas volebného obdobia prísť. Poslanci môžu členov vlády interpelovať a tí sú im povinní do 30 dní odpovedať.^[1]

Každý člen vlády sa môže zúčastňovať schôdzí oboch komôr Parlamentu, ich výborov a komisií. Slovo sa mu udelí vždy, keď o to požiada. Na základe uznesenia Poslaneckej snemovne je člen vlády povinný zúčastňovať sa jej schôdzí; to platí aj o schôdzach snemovných výborov a komisií – tu sa ale môže ospravedlniť a nechať sa zastúpiť.

Poznámky

1. ↑ Prezident Miloš Zeman odmietal odvolať z vlády Antonína Staňeka viac ako 2 mesiace

Referencie

1. ↑ ^{a b c d e f g h i j k l m n o p q r} Ústava České republiky . www.psp.cz, . Dostupné online.
2. ↑ Úřad vlády | Vláda ČR . www.vlada.cz, . Dostupné online.
3. ↑ Zákon o jednacím řádu Poslanecké sněmovny . www.psp.cz, . Dostupné online.
4. ↑ Ústavní právníci: Prezident má konat bez odkladu . lidovenoviny.cz, 2019-06-01, . Dostupné online.

Pozri aj

• Zoznam predsedov vlád Česka

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vláda Českej republiky

Externé odkazy

• Oficiálne webové sídlo českej vlády

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vláda České republiky na českej Wikipédii.