Veľký Radzim

	Veľký Radzim
	vrch
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Okres	Rožňava
Obce	Vyšná Slaná, Brdárka
Pohorie	Revúcka vrchovina
Podcelok	Dobšinské predhorie
Povodie	Slaná
Nadmorská výška	990,5 m n. m. ;
Súradnice	48°46′38″S 20°20′21″V / 48,7772°S 20,3392°V
Geologické zloženie	vápenec
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po z Brdárky
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°46′38″S 20°20′21″V / 48,7772°S 20,3392°V

Veľký Radzim (990,5 m n. m.^[1]) je najvyšší vrch v Revúckej vrchovine^[2] na Slovensku.

Polohopis

Vrch leží v najsevernejšej časti vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.^[3] Nachádza sa vo východnej časti výrazného masívu, ktorý vystupuje južne nad údolím Slanej, v severnej časti rožňavského okresu. Severná časť masívu patrí do katastra obce Vyšná Slaná, južné svahy zasahujú na územie obce Brdárka.^[4]

Opis

Vrch je súčasťou horského masívu, ktorý sa vypína južne od údolia Slanej. Plošne neveľký, no výrazný masív má v západnej časti nepatrne nižší vrchol, nazvaný Malý Radzim (961 m n. m.). Západným smerom hrebeň pokračuje cez Príslop (1 161 m n. m.) na mohutnú Stolicu (1 476 m n. m.), juhovýchodne pokračuje na Bučinu (857 m n. m.). Severne sa nachádza Buchvald (1 293 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.), Vincovka (879 m n. m.), Čierna hora (1 152 m n. m.) a Dobšinský kopec (974 m n. m.), východne Babiná (1 278 m n. m.), Stromiš (1 192 m n. m.), Biela skala (897 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.) a Bučina (857 m n. m.), južne Turecká (953 m n. m.), Ždiar (790 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hriadky (756 m n. m.) a Ostrý vrch (870 m n. m.) a západne Kohút (1 409 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.), Malý Radzim (961 m n. m.), Kilhov (854 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Kyprov (1 391 m n. m.).^[5] Masív patrí do povodia rieky Slaná, ktorá tečie severným úpätím, južné svahy odvodňuje Brdárka do Štítnika. Na vrchol vedie značený turistický chodník.^[2]Vrcholová časť je rovnako ako prevažná väčšina vrchu zalesnená.

Geológia

Masív vrchu tvoria hlavne sivé gutensteinské, v menšej miere svetlé steinalmské vápence tektonickej jednotky silicika. Samotný vrch tvorí príkrovovú trosku. Z južnej strany vystupujú pri úpätí metabazalty meliatika.^[6]^[7]

Výhľady

Vďaka nadmorskej výške a okolitému terénu ponúkajú odlesnené časti obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero cezhraničných maďarských vrchov, dominujú však najmä okolité vrchy Stolických a Volovských vrchov. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná Kráľova hoľa i Vysoké Tatry.^[8]

Prístup

Cez sedlo Hora vedie na Vdovčíkovo kreslo žlto značkovaná turistická trasa z Brdárky i Vlachova. Na vrchol nevedie žiadna značená trasa a výstup je tak možný neznačenými chodníkmi i z Vyšnej Slanej.^[2]

Referencie

↑ Podrobný autoatlas Slovenská republika 1 : 100 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 62.
↑ ^a ^b ^c Mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
↑ Geologická mapa SR . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, . Dostupné online.
↑ Bajaník, Š. (ed.), Ivanička, J., Mello, J., Reichwalder, P., Pristaš, J., Snopko, L., Vozár, J. & Vozárová, A., 1984: Geologická mapa Slovenského rudohoria – východná časť 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Podrobný autoatlas Slovenská republika 1 : 100 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 62.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[GCS-3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[4] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.

[M-5] Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

[6] Geologická mapa SR . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, . Dostupné online.

[7] Bajaník, Š. (ed.), Ivanička, J., Mello, J., Reichwalder, P., Pristaš, J., Snopko, L., Vozár, J. & Vozárová, A., 1984: Geologická mapa Slovenského rudohoria – východná časť 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava.

[8] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

z d u Revúcka vrchovina
Podcelky (časti)	Cinobanské predhorie Lovinobanská brázda Málinská brázda Železnícke predhorie Blžská tabuľa Jelšavské podolie Pokoradzská tabuľa Rimavské podolie Železnícka brázda Hrádok Štítnické podolie Turecká Slanské podolie Dobšinské predhorie
Prírodné rezervácie	Pokoradzské jazierka Ružinské jelšiny Svetlianska cerina
Národné prírodné pamiatky	Ochtinská aragonitová jaskyňa Podbanište
Chránené areály	Alúvium Blhu Kúpna hora Rovnianska gaštanica
Vybrané vrcholy Revúckej vrchoviny Zoznam vrcholov	Veľký Radzim (991) Malý Radzim (961) Turecká (953) Magura (883) Vincovka (879) Ostrý vrch (870) Spúšťadlo (860) Bučina (857) Biela skala (857) Kilhov (854) Železník (814) Hrádok (809)
Sedlá Revúckej vrchoviny	Filipka Hora Hrádok Radzima Brezina