Sultán Saladin

Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.

Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) v roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiochiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akko v Sýrii, ktoré dobyl kráľ Richard v roku 1191 s Filipom II. Saladin už predtým v roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti Mosulského sultanátu.

Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Guy Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni 1191 vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. júla 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia križiacka výprava

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.