Motto: Čo je lepšie? Byť dobrý Teplan alebo teplý Dobran?

Trenčianska Teplá
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Trenčín
Región	Trenčín
Vodný tok	Teplička
Nadmorská výška	224 m n. m.
Súradnice	48°56′00″S 18°07′04″V / 48,9332°S 18,1179°V / 48.9332; 18.1179
Rozloha	15,13 km² (1 513 ha) [1]
Obyvateľstvo	4 177 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	276,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1355
Starosta	Milan Berec[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA, SNS)
PSČ	914 01
ŠÚJ	506559
EČV (do r. 2022)	TN
Tel. predvoľba	+421-32
Adresa obecného úradu	M.R.Štefánika 376/30, 914 01 Trencianska Tepla
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	032/659 13 11, 659 13 18
Fax	032/659 12 41
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Trenčianska Teplá
Webová stránka: trencianskatepla.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Geografické údaje

Obec Trenčianska Teplá leží na strednom Považí. Trenčianska Teplá s miestnou časťou Dobrá a časťou Príles sa nachádza v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny na výbežkoch Strážovských vrchov, v mieste, kde z pohoria rozsiahlou zníženinou vyteká potok Teplička. Z jednej strany obce sú lesy Strážovského pohoria, druhú stranu chotára lemuje rieka Váh. Svojou polohou sa stala obec križovatkou ciest. Najvýraznejšou premenou prešla krajina v blízkosti koryta rieky Váh, ktorá netečie v pôvodnom koryte, ale v derivačnom kanáli, ktorý sa tiahne katastrom obce v dĺžke 4 200 metrov. V tomto priestore sa nachádza väčšina urbanizovanej polohy sídiel Dobrá, Trenčianska Teplá a Príles. Touto nivou Váhu vedie i hlavný železničný ťah Bratislava – Žilina s odbočkou na Lednické Rovne a Moravu. Vďaka dobrej geografickej polohe sa obec stala významným železničným uzlom. Stredom obce tečie potok Teplička a vlieva sa do rieky Váh. Krásne prostredie pri vode a lesoch je ako stvorené pre oddych. Obec susedí na východe s Trenčianskymi Teplicami, na severe s Novou Dubnicou, Dubnicou nad Váhom, Nemšovou, na západe s Kľúčovým a Skalkou nad Váhom, na juhu s Opatovou nad Váhom (dnes Trenčín). 8 Obec má rozlohu 15,132 km2 , z toho skoro polovicu územia tvorí poľnohospodárska pôda. Lesná pôda tvorí 4,0 km2 , časť územia o rozlohe 0,7 km2 tvorí vodná plocha. Nadmorská výška je 224 m n. m. Najvyšším vrchom je Ostrý vrch s výškou 468 m n. m. Hustota obyvateľstva je 277 obyvateľov na km2 .

Symboly obce

-Erb obce: Tvorí v modrom štíte nad dvomi zlatými zvlnenými pruhmi strieborno - zlato odetý pastier so zlatou palicou, sprevádzaný vľavo striebornou ovečkou. Erb Trenčianskej Teplej schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR dňa 1. 2. 1993. Symboly Trenčianskej Teplej sú evidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou HRT-17/93.

-Vlajka obce: Tvorí ju päť pozdĺžnych pruhov v obecných farbách v tomto poradí: modrá, žltá, biela, žltá a modrá. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, čiže dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny dĺžky listu vlajky.

-Pečať obce: Je okrúhla, uprostred nej je obecný symbol a okolo neho legenda OBEC TRENČIANSKA TEPLÁ. Erb, vlajka a pečať sú trojicou hlavných symbolov obce.

História obce

Počiatky osídlenia siahajú do dávnej minulosti. Vtedy mlado paleolitické sídliská v údolí rieky Tepličky mali pravdepodobne trvalejší charakter oproti častejším prechodným typom sezónnych táborísk. Možno to dávať do súvisu s výdatnými loviskami zveri, ale aj s poznaním účinkov termálnych žriedel v okolí.

Z doby bronzovej pochádza žiarový hrob nájdený v roku 1936 pri stavbe rodinného domu F. Paštinského. V hrobe lužickej kultúry objavili popolnicu - dvojkonickú nádobu z piesčitej hliny, bronzovú ihlicu, bronzovú britvu zvláštneho tvaru, chránič hrotu ihlice, špirálovité rúrky a tenký pliešok. Nálezy keramiky, zlomky väčších i menších nádob z tohto hrobu sú uložené v Trenčianskom múzeu. Slovania obývali i Podhradište, našli sa tu početné úlomky keramiky datované do 9 - 10. storočia n.l. zbierané od roku 1951, uložené sú v Trenčianskom múzeu. Vzácny archeologický nález z obdobia veľkomoravského je z lokality Čertova skala, jedná sa o vojenskú železnú ostrohu.

Celkové osídlenie Trenčianskej Teplej súviselo s osídlením Trenčiansko - Teplickej kotliny. Na Podhradišti sa v dávnych dobách nachádzal hrádok ľudu púchovskej kultúry, chránený bol prírodnými strmými svahmi, na náhornej plošine dnes vidno pozostatky opevnenia v podobe valu. Tento ľud obýval i neďaleký vrch Čvirigovec, lokalitu „Nad 10 družstevnou tehelňou“, kde sa našli okrem keramiky aj jemné spony, retiazky a drobné ozdoby. Na slovanské obdobie poukazuje nález z roku 1960, keď sa pri kopaní domu J. Bajčíka podarilo archeológom odkryť ľudskú kostru spolu s nádobou, zlomkami pravdepodobne ďalšej rozbitej nádoby a skleneným koráľom. V roku 1965 bola na mieste hostinca Légia nájdená bronzová ihlica o dĺžke 21 cm.

V listinných prameňoch sa už od polovice 13. storočia stretneme s dôležitou zmienkou o riečke Teplička ( Toplycha), s názvom obce ešte nie, hoci už v roku 1220 sa spomínajú osady za Váhom – Skalka a Újazd, neskôr susediace s chotárom Teplej. Konkrétnu prvú správu o Trenčianskej Teplej máme v roku 1351. V tejto najstaršej listine dáva Lacko, syn Tomáša z Kotešovej jednu kúriu, alebo usadlosť, nazývanú Príles susediacu s Teplou, Petrovi zvanému Zeuke. V ďalšej listine z roku 1355 sa Trenčianska Teplá spomína v chotárnej listine obce Omšenie ako „villa Tapla“. Popri tom sa v listine hovorí aj o potôčiku „Taplapothaka“. V spomenutých písomných prameňoch sa Teplá uvádza už ako existujúca obec.

Historické dokumenty z roku 1355 boli prvou písomnou zmienkou o obci. Najstaršie písomné zmienky nie je však možné pokladať za krstný list obce. V prípade Teplej zakladajúca listina obce neexistuje, a tak si musíme vystačiť s predpokladom, že osada pri rieke Tepličke vznikla buď v období vlády Matúša Čáka ( 1296-1321), alebo v čase veľkých vlastníckych zmien po rozpadnutí Matúšovej dŕžavy.

Osada Teplá ležala na kráľovskej ceste, ktorá viedla od Trenčína ďalej na Žilinu. V jej blízkosti – v Prílese bol dôležitý prechod cez Váh, umožňujúci napojenie na cestu, vedúcu cez Vlársky priesmyk na Moravu. Tieto faktory vytvorili však len jednu zo súradníc, ktoré určili polohu sídla obce. Druhou súradnicou bol nepochybne prístup k teplým prameňom, ktorých liečivé účinky boli od dávnoveku známe a kde neskôr vznikla osada Teplice ( dnes Trenčianske Teplice). Teplá dostala svoj názov pravdepodobne od Tepličky, riečky, ktorá sa spomína v písomných prameňoch už v 2. polovici 13. storočia. Trenčianska Teplá od svojho vzniku patrila Trenčianskemu hradnému panstvu.

Druhá polovica 19. storočia znamenala pre Teplú prevratné zmeny, keď marcovými zákonmi schválenými uhorským snemom roku 1848 sa zrušilo poddanstvo a tým zároveň skončilo stáročia trvajúce obdobie závislosti poddaného obyvateľstva od zemepánov. Po roku 1948 sa v obci zväčšila rozmanitosť remeselných činností a objavili sa aj obchodníci a podnikatelia.

Významnou udalosťou v obci bolo postavenie cukrovaru, ktorý na jeseň 1901 začal s výrobou. V roku 1914 bola postavená budova čipkárne, neskôr známa pod názvom Sokolovňa, v roku 1906 bol položený základný kameň ku stavbe elektrárne, ktorá sa dokončila v nasledujúcom roku, v roku 1909 sa zaviedlo do Teplej osvetlenie ulíc, o tri roky neskôr bolo rozšírené po celej obci. Roku 1912 sa postavila štátna ľudová škola.

Teplanský kroj

Trenčianska Teplá je významnou národopisnou lokalitou - mužské i ženské kroje patria k najkrajším na Slovensku. Charakteristická je pestrofarebná výšivka na rukávcoch a zástere - geometrické ornamenty spolu s kvetinovými a živočíšnymi motívmi páva, kohúta, vtáka, patria medzi najpôsobivejšie, sú vrcholom slovenského výšivkárskeho umenia.

Ženský kroj a jeho súčasti

Čepiec alebo ručník nosila iba vydatá žena a nesmela sa bez neho ukázať. V našej obci vytlačila čepiec šatka - turecký ručník. Slobodné dievča si nesmelo dať čepiec. Ozdobou jej hlavy vo sviatok bol veniec z rozmarínu. Rukávce sú celkom krátke, siahajú ničo pod prsia. Ostatok tela pod zásterou zahaľuje rubáš. Na ňom sú stánky pretkávané bavlnou. Rubáš je najbližšie k telu a zastáva funkciu košele, zakryť telo. Je z jemného bieleho plátna so štikerajom na spodnom okraji (zvaný letnica). Na rubáš sa oblieka sukňa. Samotné rukávce sú zhotovené z domáceho plátna, podľa miestnych zvyklostí, zvláštne prifarbeného zelenkavou farbou. Goriel je okolo krku nazberané plátno do obojka. Ten býva približne 2 cm vysoký, vyšívaný krížikovým stehom. Pri hrdle je zviazaný tkaničkou. Níza je bohato vyšívaný obdĺžnikový pás, je nakjrajšou časťou teplanských rukávcov. Prišíva sa ručne na samotné rukávce. Níza sa pre bohatú farebnosť nesmie prať spolu s rukávcami, aby nezapustili farby, a tak sa musí najskôr odpárať a znova ručne prišiť. Rukávce sa pre svoju funkciu rôznia aj podľa látky, spôsobu vyšívania, rozvrhu ornamentov, podľa ročných období, podľa sviatkov, rôznia sa pre jednotlivé poľnohospodárske práce, príležitostné zvyky a tiež podľa veku. Vyšívacie techniky sú rôzne: prelamované vyšívanie, plný steh... Sukňa je vyrobená zo súkna (čiernej farby) robeného doma, je nariasená do záhybov. Riasenie sa robí ručne v rozpätí 1 cm na 2 cm. GLOTKY sukne sviatočné, sú čiernej farby, riasené v rozpätí záhybov lem na 0,5 cm. GARAŠE - sukne pracovné, sú potlačované modrotlačou v rozpätí záhybov lem na 0,5 cm. Správna dĺžka sukne je do polovice lýtok. Zástera (fertucha) sviatočná, vyšívaná renesančným ornamentom a prelamovaním. Charakteristický ornament Trenčianskej Teplej "pávy" (dĺžka vyšívania zástery a kroja - jedna zima, niekde aj dve, podľa zručnosti a podľa hojnosti farebných nití, ktoré boli často krát drahé). Čím bola farebnosť hojnejšia, tým bola dievka bohatšia. Výnimku tvorí len výšivka pieskovej farby, ktorá je doménou starších žien. Pás - tkanica, pásy sú vlnené, doma tkané v dĺžke 2 m. Slúžia na ovinutie zástery okolo pása a sukne. Čižmy - slávnostné kožené (čierne pod koleno so zlatými podkovičkami), pracovné (papuče čierne vlnené, habatky čierne vlnené s gombičkou na boku.)

Mužský kroj a jeho súčasti

Klobúk pánsky širák, ľudovo zvaný "tralalák" s poľguľovitým tvarom čiernej farby. Neskôr nosili muži čierny klobúk súčasného strihu. Košeľa pozostáva z troch dielov: 2 x rukávy, predný a zadný diel vcelku. Sviatočná košeľa (má vyšívaný obojok a spodky rukávov), Pracovná košeľa (robotná košeľa je pomerne hrubá a trvácna) Pri hrdle sú košele stiahnuté tkaničkou na mašľu. Nohavice sú súkenné, bielej farby, zdobené výšivkou - retiazkový steh. V letnom období sa nosili široké pracovné gate "kukové" z hrubého plátna, na spodnom okraji málo vystrapkané, bez rázporku, sťahované tkaničkou do pása. Lajblík je z čierneho súkna, vzadu tri krát prestrihnutý, pootvorený. Lajblík je zdobený výšivkou a kovovými gombičkami, siaha po kĺby. Nemá rukávy, je to akoby parádna vesta. Na chrbtovej časti sa vyšívali iniciálky mena a priezviska majiteľa a rok vyrobenia. Kahana: dlhý súkenný biely kabát s triezvou výšivkou. Obuv: do poľa (čižmy hnedé, kožené), do kostola (čižmy čierne, kožené, pod koleno, na vonkajšej strane mali rázporok s háčikmi), Vyorávačky (súkenné papuče, do ktorých boli zapravené súkenné nohavice) Techniky vyšívania na pánskom kroji: furmička; mistríky (technika na okraje); retiazkový steh; plný steh

V súčasnej dobe teplanský kroj našiel obrodenie u mladých. Každoročne odetí do krojov sa stretávajú na hodovej sv. omši a na veľkočné sviatky počas Veľkonočnej nedeľe. Vďaka už tretej generácií nadšencov si v obci zachovávajú tradície aj počas Veľkonočného pondelka. Mladí chlapi s konským povozom oblecení do krojov a spievajúc v sprievode harmoniky, obchádzajú domovy mladých dievčat, ktoré chodia vyšibať a vyoblievať.

Taktiež tradície zachováva folklórny súbor Teplanka a Dobranka.

Rodáci

• Juraj Láni (Lányi, Lány), evanjelický kňaz, univerzitný profesor
• doc. RNDr. Tatiana Korcová, CSc., fyzička
• Štefan Straka, akademický maliar, predstaviteľ vidieckeho ľudového žánru a portrétista
• Jozef Holec, herec, režisér a scenárista
• Božena Obrová, herečka

Šport

Futbal

FK TJ Lokomotíva Trenčianska Teplá je obecný futbalový klub. Momentálne (február 2013) hrá v 6. lige. Bol založený v roku 1923.

Umiestnenia v majstrovstvách oblasti (muži)

• 2006/2007 - 15. miesto
• 2007/2008 - 8. miesto
• 2008/2009 - 7. miesto
• 2009/2010 - 12. miesto
• 2010/2011 - 13. miesto
• 2011/2012 - 16. miesto - zostup do II. triedy Sever

Úspechy

• muži - postup do 5. ligy
• dorast - postup do 5. ligy

Referencie

Pozri aj

• Železničná stanica Trenčianska Teplá

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianska Teplá

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Stránka obecného futbalového klubu