Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici (lat. Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta) Petra z Mladoňovic, ktorá česky vyšla roku 1533 pod názvom Spis o utrpení Mistra Jana Husa, je autentické svedectvo o ceste, uväznení, vypočúvaní, odsúdení a upálení majstra Jána Husa počas Kostnického koncilu v roku 1414 – 1415. Peter bol ako pisár v službách rytiera Jána z Chlumu sprievodcom majstra Jána Husa na jeho ceste na Kostnícky koncil, kde s ním verne zotrval po celý čas jeho procesu až do smrti (1415). Správy, ktoré o týchto udalostiach spísal, sa v českom prostredí čoskoro rozšírili a stali sa dôležitým prameňom pre pochopenie kostníckych udalostí (akty koncilu sa totiž nezachovali). Celý text kroniky bol opäť vydaný v češtine v roku 1981.^[1]:23-161

Obsah

Správa podáva podrobný opis účasti Jána Husa na koncile a jeho smrť.

Otázka glejtu pre Jána Husa

Kráľ Žigmund vydal Jánovi Husovi pre cestu na Kostnický koncil ochranný glejt.

Samotný text listu/glejtu ale umožňuje dvojakú interpretáciu, jednak plnú ochranu:

ale aj len záruky týkajúce sa iba cesty do Kostnice:

Jan Hus sa vybral do Kostnice bez tohto listu, bol mu doručený až v Kostnici:

Cesta a príchod majstra Jána Husa do Kostnice

Ján Hus cestou z Čiech šíril svoje myšlienky.

Do Kostnice prišiel 3. novembra 1414 a ubytoval sa v ulici svätého Pavla u vdovy zvanej Fida.

Zatknutie

Po rozšírení falošných povestí o Husovom údajnom úteku z mesta bol Ján Hus „po Kateřinĕ“ (28. novembra 1414) pozvaný ku kardinálom a zatknutý. Jan z Chlumu z Husovho sprievodu protestoval u pápeža, ale Ján XXIII. sa tváril, že so zatknutím nič nemá:

Po úteku pápeža Jána XXIII. z koncilu mal Žigmund možnosť prepustiť Jána Husa, ale neurobil tak:

Zatknutie majstra Jána bolo v Čechách vnímané ako nespravodlivosť a porušenie glejtu, správa obsahuje prepisy listov českej a poľskej šľachty intervenujúcej v prospech majstra Jána.^[1]:52

Výsluchy a odsúdenie

Majster Ján Hus bol vypočutý trikrát, aj keď nešlo o dišputu, ako očakával, ale o výsluchy.

Počas tretieho vypočutia sa preberali žalobné články vybrané z Husových spisov.^[1]:110 Proti formulácii celého radu článkov Hus protestoval s tým, že boli citácie z jeho kníh skomolené tak, že dávali úplne iný zmysel, alebo boli aspoň vytrhnuté z kontextu. Došlo teda k porovnaniu s príslušnými pasážami z jeho spisov, ktoré mal koncil po ruke. Prvé články sa týkali Husovej Wycliffsky zafarbenej definície cirkvi, ďalej jeho názorov na pápežský úrad, pápeža a jeho právomoci a na kardinálov. Keď mu bol pripísaný názor, že pápež, biskup alebo prelát žijúci v smrteľnom hriechu nie je pápežom biskupom alebo prelátom, vysvetlil, že je ním stále čo do úradu (môže teda platne vykonávať úradné či sviatostné úkony), ale nie čo do zásluh a teda ním nie je pred Bohom. Toto poňatie potom pri vypočutí aplikoval aj na svetských pánov, vrátane kráľa. Prítomný kráľ Žigmund na to reagoval slovami: „Jene Huse, nikdo nežije bez hříchu.“^[1]:135 Hus tento článok obhajoval aj s odkazom na nedávne zosadenie pápeža Jána XXIII. Ďalšie články sa zaoberali Husovými názormi na cirkevné tresty. Na obžalobu z tvrdenia, že žiadny kacír nemá byť okrem trestu cirkevného potrestaný svetským súdom smrťou, ktoré sa nikde v jeho knihe priamo nenachádzalo, odpovedal, že kacír by mal byť láskavo poučený Písmom svätým a dôvodmi z neho vyplývajúcimi. Pripustil však, že ak by taký ani po poučení nechcel upustiť od bludov, mohol by byť potrestaný aj fyzicky. Z ďalšieho čítania príslušnej pasáže knihy O cirkvi však k všeobecnému pobúreniu ešte vyplynulo, že prirovnal tých, ktorí vydávajú nevinných svetskému súdu na popravu, k biblickým farizejom, ktorí rovnako naložili s Kristom. Hus ďalej úplne odmietal uvalenie interdiktu a hájil právo neuposlúchnuť nespravodlivo uvalené kliatby, čo súviselo s obhajobou vlastného výkonu kňazských povinností a kázaní po tom, čo naň bola roku 1411 uvalená kliatba.

Na záver vypočutia vyzval predsedajúci kardinál cambraiský d'Ailly Jána Husa, aby sa podrobil rozhodnutiu a poučeniu koncilu, teda aby 1. pokorne vyznal svoj blud v článkoch, ktoré doteraz držal, 2. aby tie články odprisahal a prisahal, že ich už nechce ani učiť ani hájiť, 3. aby verejne odvolal všetky články, ktoré mu tu boli dokázané, a 4. aby učil, držal a kázal ich opak.^[1]:144 Hus reagoval s tým, že by sa chcel pokorne podrobiť koncilu a dať sa poučiť, nemôže však klamať, teda priznať sa k bludným článkom, ktoré sa mu falošne pripisujú, a odvolať ich. O názoroch, ktoré skutočne obhajoval, vyhlásil, že je ochotný ich odvolať, pokiaľ mu bude preukázané, v čom sú chybné. Hus bol potom prítomnými vrátane kráľa Žigmunda opakovane vyzývaný na odvolanie a to aj článkov, o ktorých tvrdí, že ich nedržal, s tým, že alternatívou je odsúdenie za kacírstvo. Hus trval na tom, aby bol poučený, kde sa mýli.

Na záver po Husovom odchode samotný Žigmund odporúčal kardinálom trest, nevediac, že ho počujú aj českí páni:

Upálenie

Cesta na popravisko a samotné upálenie majstra Jána Husa sú pomerne naturalisticky opísané:

Referencie