Sinotibetské jazyky alebo sino-tibetské jazyky alebo mierne zast. čínsko-tibetské jazyky (v minulosti označované ako indočínske jazyky, neskôr ako tibetočínske jazyky) je jazyková rodina zahŕňajúca asi 340 jazykov a 1,3 miliardy hovoriacich v Číne, Taiwane, Mjanmarsku, Singapure, priľahlých Himalájach a Bangladéši.

Rozsah a začlenenie

Väčšinou sa sinotibetské jazyky považujú za samostatnú rodinu. Hlavné (spravidla zavrhnuté) hypotézy o príbuznosti rodiny s inými rodinami/jazykmi:

• V širšom zmysle sa do sinotibetských jazykov začleňujú aj thajské jazyky (thajské jazyky v užšom zmysle), miaosko-jaoské jazyky či ketčina.V minulosti sa do sinotibetských jazykov zaraďovala aj vietnamčina (dnes v austroázisjkých jazykoch).
• Hľadala sa príbuznosť s rodinami austroázijské jazyky a austronézske jazyky, či s niektorými indiánskymi rodinami Severnej Ameriky, zaraďuje sa aj do navrhovanej skupiny dene-kaukazské jazyky (= severokaukazské + na-dené + sinotibetské)

Delenia

Delí sa obyčajne na dve vetvy:

• čínština (1 jazyk) resp. čínske jazyky (okolo 8 jazykov)
• tibetsko-barmské jazyky (335 jazykov)

Niektorí jazykovedci klasifikujú čínštinu a jednotlivé vetvy tibetsko-barmských jazykov ako rovnocenné. Napr. G. van Driem (1997) takto:

• brahmaputranské jazyky
  • dhimal
  • bodo-koch* (vrátane tripurčiny, garoštiny)
  • konyak* (vrátane nocte*)
  • kačjinčina (vrátane ďjinpchoštiny)
• južné tibetsko-barmské jazyky
  • lolosko-barmské
  • karenské jazyky
• sino-bodské jazyky:
  • čínština
  • bodsko-himalájske jazyky (vrátane tibetčiny)
  • kirantské jazyky
  • tamangské jazyky
  • (viacero izolovaných jazykov)
• početné ďalšie malé jazykové rodiny a izolované jazyky (vrátane jazykov névárčina, čchiangčina, nungčina, magarčina)

Aj Kausen (2005) má čínštinu na rovnakej úrovni s ostatnými skupinami:

• čínština
• bodské jazyky
  • tibetské jazyky
  • tamang-ghalské jazyky
  • tshangla*
  • takpa*
  • západohimalájske jazyky
• névársko-kirantsko-magarsko- *chepangské jazyky (névári-kiranti-magar-*chepang)
  • névársko-*thangmiské (névár – *thangmi)
  • kirantské jazyky
  • magarsko-chepangské jazyky (magar-*chepang)
• -:
  • lepča
  • lhokpu*
  • raji-raute*
  • dura* †
  • gongduk*
• brahmaputranské jazyky
  • khowasko-sulungské* jazyky (khowa-sulung*, kho-bwa*)
  • hrusoské* jazyky
  • tanské* jazyky (tani, abor-miri-dafla, adi-niši)
  • idusko-digaruské* jazyky (idu-digaru*)
  • mijuské* jazyky (miju)
• dhimal*-toto*
• bodosko-konyaksko*-ťingpchoské jazyky:
  • bodosko-*kochské jazyky (barské jazyky)
  • konyaksko*-nágske jazyky
  • ťingpchosko-sakské jazyky (kačjinsko-luské)
• nágske jazyky:
  • aoské jazyky*
  • angami-pochuri*
  • zemeské jazyky*
  • manípurčina
  • tangkhulské jazyky*
  • mikirčina (karbčina)
  • mizosko*-kukisko-čjinské jazyky (mizo-kuki-čjin)
• karenské jazyky:
  • sgaw-bwe-*kayah (napr. sgaw)
  • pho
  • pa-o
  • zayein*
• lolo-barmské jazyky:
  • loloské jazyky (napr. ioština, la-chu, li-su)
  • barmské jazyky (napr. barmčina)
• mru
• pyu* †
• nungsko - čchiangsko - ťia-žungské jazyky (nung – čchiang - ťia-žung):
  • nungské jazyky
  • čchiangské jazyky
  • ťia-žungské jazyky
• na-sisko – tchu-ťiasko – pajské jazyky (na-si – tchu-ťia – paj):
  • na-si
  • tchu-ťia
  • pajčina

Aj Shafer (1966 - 1974) mal podobný prístup:

• čínština
• dajské jazyky (dnes v thajsko-kadajských jazykoch)
• bodské jazyky
• barmské jazyky
• barské jazyky (dnes bodosko-kochské resp. bodosko-garoské)
• karenské jazyky

Benedict (1972) zas postupoval takto (zužoval rozsah tibetsko-barmskej skupiny), jeho delenie bolo dlho veľmi vplyvné:

• čínština
• tibetsko-karenské jazyky
  • karenské jazyky
  • tibetsko-barmské jazyky

G. Thurgood (2003) zas ponecháva na začiatku uvedené základné delenie na dve skupiny, vyčlenil však z tibetsko-barmských jazykov niekoľko jazykov, pri ktorých nie je isté, či nepatria medzi čínske jazyky.

(*)Slovenský pravopis a názov sa nepodarilo zistiť