Reslovakizácia bola povojnová akcia česko-slovenských orgánov zameraná na zmenu etnickej štruktúry južného Slovenska. Jej pôvodným cieľom malo byť navrátenie Slovákov, ktorí boli pomaďarčení v predchádzajúcich obdobiach naspäť k slovenskej národnosti. Akcia mala zároveň ochrániť etnicky sporné obyvateľstvo pred opatreniami, ktoré povojnové Česko-Slovensko aplikovalo voči neslovanským menšinám. Reslovakizácia sa minula pôvodným zámerom a príslušníci maďarskej menšiny sa k nej hromadne hlásili len aby sa vyhli represiám. Podľa oficiálnych výsledkov Reslovakizačná komisia prijala 137 916 prihlášok, ktoré sa týkali 449 914 osôb. Z toho 83 739 osôb deklarovalo slovenskú, resp. československú národnosť už pri sčítaní v r. 1930 a neboli považované za reslovakizantov. 366 175 osôb bolo vybavených kladne, 81 361 osôb komisia z rôznych príčin nevybavila, resp. odmietla^[1]. Po normalizácii situácie sa väčšina reslovakizantov vrátila k svojej maďarskej národnosti. Reslovakizácia nemala výraznejší vplyv na národnostné zloženie Slovenska.^[2]

Referencie

Zdroje

• Popély, Árpád (2009), „Záverečná správa o reslovakizačnej akcii“, Fórum sločensko vedná revue (Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín) (5), ISSN 1335-4361, http://epa.oszk.hu/00000/00033/00041/pdf/forum_szemle_2009_5.pdf 
• Šutaj, Štefan; Homišinová, Mária; Sáposová, Šutajová; Jana (2006), Maďarská menšina v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: Universum, ISSN 80-89046-41-X, http://www.saske.sk/SVU/downloads/publikacie/Madarska_mensina_2006.pdf 
• Šutaj, Štefan (2005), Nútené presídlenie Maďarov do Čiech, Prešov: Universum, ISBN 80-89046-29-0