Pletivo (bunky)

Krycie pletivo rastliny Rheo discolor s obfarbeným obsahom bunkových vakuol

Pletivo je súbor buniek, sa diferencovali - funkčne a tvarovo prispôsobili svojej funkcii. Pojmom pletivo sa väčšinou označuje súbor rastlinných alebo hubových buniek, pričom skupina živočíšnych buniek sa väčšinou nazýva tkanivo. V anglickej literatúre sa tieto pojmy zvyčajne nerozlišujú (tissue).^[1]

Jednotlivé rastlinné bunky v niektorých pletivách (napr. sklerenchým) sú spojené plazmodezmami - sústavami plazmatických kanálikov v bunkových stenách. Štúdiom pletív sa zaoberá rastlinná histológia. Súbory pletív tvoria rastlinné orgány. Pletivá môžu byť rôzne rozdelené.

Rozdelenie

Podľa spôsobu vzniku delíme pletivá na:

pravé - vznikli delením buniek na dcérske bunky, zostávajú navzájom spojené
nepravé - vznikli zoskupením pôvodne voľných buniek

Podľa schopnosti pletiva sa deliť rozlišujeme pletivá:

delivé (meristém) - zachovaná schopnosť deliť sa, umožňujú rastlinám rast. Delivé pletivá sa ďalej delia na:
trváce - stratili schopnosť delenia

Podľa tvaru buniek, zhrubnutia bunkových stien a medzibunkových priestorov rozoznávame:

parenchým - spravidla živé bunky s tenkými stenami a s častými medzibunkovými priestormi. Nachádza sa najmä v listoch a mladých častiach rastlín
merenchým je typ parenchýmu so zaguľatenými bunkami
prozenchým - pozdĺžne pretiahnuté bunky so šikmými priečnymi priehradkami, napr. bunky cievnych zväzkov. Neobsahuje žiadne medzibunkové priestory
kolenchým - tvoria ho bunky, ktoré sú zhrubnuté najčastejšie v rohoch
sklerenchým - spevňovacie pletivo. Bunky často nemajú živý obsah, skoro odumierajú, majú najčastejšie spevňovaciu funkciu, napríklad v plodoch kôstkovíc
aerenchým (niekedy aj aërenchým^[2]) je vzdušné pletivo s vysokým obsahom vzduchu, tvorí napríklad vnútro bazovej duše

Vo vyšších rastlinách sa vytvárajú sústavy pletív plniace určitú funkciu. Rozoznávame štyri základné sústavy pletív:

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie

↑ UŠÁKOVÁ, Katarína. Biológia pre gymnáziá I.. 2. vyd. Bratislava : SPN, 2003. ISBN 80-08-03518-8. Kapitola 5, s. 40-41.
↑ PASTÝRIK, Ľubomír. Všeobecná botanika. Zväzok I. Bratislava : SAV, 1948. Kapitola III, s. 154-156.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] UŠÁKOVÁ, Katarína. Biológia pre gymnáziá I.. 2. vyd. Bratislava : SPN, 2003. ISBN 80-08-03518-8. Kapitola 5, s. 40-41.

[2] PASTÝRIK, Ľubomír. Všeobecná botanika. Zväzok I. Bratislava : SAV, 1948. Kapitola III, s. 154-156.

[1]

[2]