Pižmoň

	Pižmoň severský
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	párnokopytníky (Artiodactyla)
Podrad (subordo)	prežúvavce (Ruminantia)
Čeľaď (familia)	turovité (Bovidae)
Rod (genus)	pižmoň (Ovibos)
Druh (species)	pižmoň severský (O. moschatus)
Vedecký názov
	Ovibos moschatus; Zimmermann, 1780
	; Areál rozšírenia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pižmoň alebo tur (lat. Ovibos) je rod z čeľade turovité (Bovidae) patriacej pod prežúvavce. Jeho jediným druhom je pižmoň severský^[2] (iné názvy: pižmoň severný^[3], pižmoň dlhosrstý^[4], pižmoň východný^[5], tur pižmový^[6]; lat. Ovibos moschatus).

Staršie sa niekedy vyčleňovali ako samostatné druhy rodu pižmoň vyhynuté druhy Ovibos pallantis (Európa) a Ovibos yukonensis (USA), tieto sa však dnes považujú za integrálnu súčasť druhu pižmoň severský (Ovibos moschatus).^[7]^[8]

Domovina

Pižmoň severný obýva severné časti Eurázie a Severnej Ameriky. Obýva Rusko, Grónsko a Aljašku.

Opis

Pižmoň je mohutne stavané zviera, ktoré patrí do radu prežúvavce. Má dlhú, hnedú, brčkavú srsť. Hlava je podobná ako pri kravách alebo bizónoch, má malé oči a zahnuté veľké rohy. Na veľkom tele sa tvorí hrb. Ma dlhé telo s krátkymi nohami. Samica môže mať 1 až 2 mláďatá.

Zdroje

↑ IUCN Red list 2008.06. Prístup 25. jún 2022
↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 85.
↑ webgate.ec.europa.eu, . Dostupné online.
↑ Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok III P – Q. Bratislava : Veda, 1986. 803 s. ISBN 80-224-0191-9. S. 106.
↑ Pravek Slovenska. : , 1965. 312 s. S. 16.
↑ TIBENSKÝ, Ján, a kol. Slovensko. 2. preprac. a dopln. vyd. Zväzok 1 : Dejiny. Bratislava : Obzor, 1978. 1036 s. S. 9.
↑ RAUFUSS, Ingo; KOENIGSWALD, Wighart von. New remains of Pleistocene Ovibos moschatus from Germany and its geographic and stratigraphic occurrence in Europe. Geologie en Mijnbouw, september 1999, roč. 78, čís. 3, s. 383 – 394. Dostupné online . ISSN 1573-9708. DOI: 10.1023/A:1003880122414.
↑ NAUGHTON, Donna; Canadian Museum of Nature. Annotated Bibliography of Quaternary Vertebrates of Northern North America (With Radiocarbon Dates). Toronto : University of Toronto Press, 2003. 539 s. ISBN 978-0-8020-4817-2. S. 7, 250, 266.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pižmoň
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pižmoň

Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[IUCN-1] IUCN Red list 2008.06. Prístup 25. jún 2022

[2] LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 85.

[3] webgate.ec.europa.eu, . Dostupné online.

[4] Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok III P – Q. Bratislava : Veda, 1986. 803 s. ISBN 80-224-0191-9. S. 106.

[5] Pravek Slovenska. : , 1965. 312 s. S. 16.

[6] TIBENSKÝ, Ján, a kol. Slovensko. 2. preprac. a dopln. vyd. Zväzok 1 : Dejiny. Bratislava : Obzor, 1978. 1036 s. S. 9.

[7] RAUFUSS, Ingo; KOENIGSWALD, Wighart von. New remains of Pleistocene Ovibos moschatus from Germany and its geographic and stratigraphic occurrence in Europe. Geologie en Mijnbouw, september 1999, roč. 78, čís. 3, s. 383 – 394. Dostupné online . ISSN 1573-9708. DOI: 10.1023/A:1003880122414.

[8] NAUGHTON, Donna; Canadian Museum of Nature. Annotated Bibliography of Quaternary Vertebrates of Northern North America (With Radiocarbon Dates). Toronto : University of Toronto Press, 2003. 539 s. ISBN 978-0-8020-4817-2. S. 7, 250, 266.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]