Cisár Napoleon vo svojej štúdii v Tuileries, autor: Jacques Louis David

Strategická situácia Európy 1798

Strategická situácia Európy 1801

Strategická situácia Európy 1803

Strategická situácia Európy 1805

Strategická situácia Európy 1806

Strategická situácia Európy 1807

Strategická situácia Európy 1809

Strategická situácia Európy 1812

Strategická situácia Európy 1813

Strategická situácia Európy 1814

Strategická situácia Európy 1815

Napoleonská éra je obdobie v dejinách Francúzska a Európy. Je súčasťou štvrtej a poslednej fázy Veľkej francúzskej revolúcie (prvou je Národné zhromaždenie, druhou je Zákonodarné zhromaždenie a treťou je Výkonne direktórium). Napoleonská éra sa začína Napoleonovým Prevratom 18. brumaira (9. novembra 1799), zvrhnutím Výkonného Direktória a zriadením Konzulátu. Končí sa počas Sto dní a jeho porážkou v bitke pri Waterloo (18. júna 1815). Viedenský kongres následne čoskoro obnovil Európu do čias pred francúzskou revolúciou.

Napoleon priniesol politickú stabilitu do krajiny zmietanej revolúciou a vojnou, uzavrel mier s rímskokatolíckou cirkvou a zvrátil najradikálnejšiu náboženskú politiku zavedenú Národným konventom. V roku 1804 Napoleon vydal občiansky zákonník, revidovaný súbor občianskeho práva, ktorý pomohol stabilizovať francúzsku spoločnosť. Občiansky zákonník potvrdil politickú a právnu rovnosť všetkých dospelých mužov a vytvoril spoločnosť založenú na zásluhách, v ktorej jednotlivci postupovali vo vzdelaní a zamestnaní skôr vďaka talentu ako rodu alebo spoločenskému postaveniu. Občiansky zákonník potvrdil mnohé z umiernených revolučných politík Národného zhromaždenia, ale stiahol opatrenia prijaté Konventom. Zákonník obnovil patriarchálnu autoritu v rodine, napríklad tým, že podriaďoval ženy a deti mužským hlavám domácností.

Počas snahe o stabilizáciu Francúzska sa Napoleon snažil rozšíriť svoju autoritu po celej Európe. Napoleonove armády dobyli Pyrenejský a Apeninský polostrov, obsadili územia a prinútili Rakúsko, Prusko a Rusko, aby sa s ním spojili a rešpektovali francúzsku hegemóniu v Európe. Spojené kráľovstvo ju však rešpektovať odmietlo a zotrvalo s Francúzskom vo vojne počas celej éry.

Prvá francúzska ríša sa začala rozpadávať v roku 1812, po invázii do Ruska. Napoleon podcenil ťažkosti, ktorým musela jeho armáda čeliť pri okupácii Ruska. Z dôvodu sprisahania Rusov s Britmi Napoleon viedol armádu 600 000 vojakov hlboko do ruského územia. Neobsadila však Petrohrad ale pochodoval za ustupujúcou ruskou armádou až do Moskvy. Pred dobytím Moskvy porazil ruskú armádu v bitke pri Borodine, ale cár sa stiahol a Moskva bola zapálená, takže Napoleonova obrovská armáda zostala bez dostatočného zásob a úkrytu. Napoleon potom síce nariadil ústup, ale krutá ruská zima a opakované ruské útoky oslabili jeho armádu a len malému zvyšku 30 000 vojakov sa podarilo vrátiť späť na francúzske územie nažive. Spojenci následne pokračovali v zjednotenom úsilí proti Napoleonovi, až kým sa nezmocnili Paríža a v roku 1814 si vynútili jeho abdikáciu.

Víťazi Napoleona nepopravili, ale nechali mu vládu na malým talianskym ostrovom Elba. Po roku sa však z ostrova vrátil a pokúsil sa o obnovenie svojej moci. Jeho armáda však bola porazená pruskými a anglicko-spojeneckými silami v bitke pri Waterloo.

Vládcovia

Hlavy štátov postihnutých napoleonskými vojnami:

• Rakúsko
  • Rakúske arcivojvodstvo: František II. (1792–1835)
  • Rakúske cisárstvo: František II. (1804–1835)
• Rýnsky spolok: Protektorát Napoleona I. (1806–1813)
• Dánsko-nórske kráľovstvo: Kristián VII (1766–1808), Frederik VI. (regent 1772–1808, Dánsky kráľ 1808–1839, Nórsky kráľ 1808–1814)
• Varšavské kniežatstvo: Fridrich August I. Saský, (1806–1815), pôvodne Republika oboch národov
• Egypt: Muhammad Alí (1805–1848)
• Etrúrske kráľovstvo: Ľudovít (1801–03), Karol II. Parmský (1803–1807)
• Francúzsko
  • Francúzska republika: Prvý Konzul: Napoleon Bonaparte (1799–1804)
  • Francúzska ríša: Napoleon I. (1804–1814, 1815)
  • Reštaurované francúzske kráľovstvo: Ľudovít XVIII. (1814–15, 1815–1824)
• Veľká Británia
  • Kráľovstvo Veľkej Británie: Kráľ Juraj III. (1760–1801), predseda vlády William Pitt mladší (1793–1801)
  • Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska: Kráľ Juaj III. (1801–1820); Regent Juraj IV. (1811–1820); Predsedovia vlády William Pitt mladší (1801, 1804–06), Henry Addington (1801–04), William Greenville (1806–07), William Cavendish-Bentinck (1807–09), Spencer Perceval (1809–1812), Robert Jenkinson (1812–1827)
• Haiti: Jean-Jacques Dessalines (generálny guvernér 1804, ako cisár Jacques I. 1804–06), Henri Christophe (prezident 1806–1811, kráľ Henri I. 1811–1820)
• Holandské kráľovstvo: Ľudovít Bonaparte (1806–10), Napoleon Ľudovít Bonaparte (1810)
• Svätá ríša rímska: František II. (1792–1806)
• Talianske kráľovstvo: Napoleon I. (1805–1814)
• Neapolské kráľovstvo: Ferdinand I. (1799–1806, 1815–16), Jozef I. Bonaparte (1806–08), Joachim Murat (1808–1815)
• Holandsko: Villiam I. (1815–1840)
• Čierna hora: Petar I Petrović-Njegoš (1782–1830)
• Osmanská ríša: Selim II.I (1789–1807), Mustafa IV. (1807–08), Mahmud II. (1808–1839)
• Pápežský štát: Pius VII. (1800–1823)
• Portugalské kráľovstvo: Mária I. (1777–1816), Ján VI. (regent 1799–1816, kráľ 1816–1826)
• Pruské kráľovstvo: Fridrich Villiam III. (1797–1840)
• Ruská ríša: Pavol I. (1796–1801), Alexander I. (1801–1825)
• Sardínske kráľovstvo: Karol Emanuel IV. (1796–1802), Viktor Emanuel I. (1802–1821)
• Saské kráľovstvo: Fridrich August I. Saský (1763–1827)
• Srbsko
  • Revolučné Srbsko,de facto nezávislé, pôvodne vedené Karađorđem (1804–1813),Miloš Obrenović I. (1815-1839, 1858-1860)
• Sicílske kráľovstvo: Ferdinand I. (1759–1816)
• Španielsko: Karol IV. (1788–1808), Ferdinand VII. (1808, 1813–1833), Jozef I. Bonaparte (1808–1813)
• Švédsko: Gustáv IV. Adolf (1792–1809), Karol XIII. (1809–1818)
• Spojené štáty: prezidenti John Adams (1797–1801), Thomas Jefferson (1801–1809), James Madison (1809–1817)
• Württemberské kráľovstvo: Fridrich I. (1797–1816)

Vojny

• Francúzske revolučné vojny (1792 – 1802)
  • Egyptská kampaň (1798 – 1801)
  • Vojna druhej koalície (1799-1802)
• Napoleonské vojny (1803 – 1815)
  • Vojna tretej koalície (1805)
  • Vojna štvrtej koalície (1806 – 1807)
  • Vojna delových člnov (1807 – 1814)
  • Španielska vojna za nezávislosť (1808 – 1814)
  • Vojna piatej koalície (1809)
  • Francúzska invázia do Ruska (1812)
  • Vojna šiestej koalície (1812 – 1814)
  • Sto dní (1815)
• Rusko-turecká vojna (1806 – 1812)
• Anglicko-turecká vojna (1807 – 1809)
• Anglicko-ruská vojna (1807 – 1812)
• Fínska vojna (1808 – 1809)
• Britsko-americká vojna (1812 – 1815)
• Švédsko-nórska vojna (1814)

Veľké bitky

• Bitka pri Marengu – 14. júna 1800
• Bitka pri Abú Kíre – 8. marca 1801
• Bitka pri Alexandrii - 21. marca 1801
• Bitka pri Kodani – 2. apríla 1801
• Bitka pri Trafalgare – 21. októbra 1805
• Bitka pri Slavkove – 2. decembra 1805
• Bitka pri Jene – 14. októbra 1806
• Bitka pri Eylau – 7. – 8. februára 1807
• Bitka pri Friedlande – 14. júna 1807
• Bitka pri Vimeiro – 21. augusta 1808
• Bitka pri Somosierre – 30. novembra 1808
• Bitka pri Eckmühle – 21. – 22. apríla 1809
• Bitka pri Aspern-Essling – 21. – 22. mája 1809
• Bitka pri Wagrame – 5. – 6. júla 1809
• Bitka pri Talavere – 27. – 28. júla 1809
• Bitka pri Salamanke – 22. júla 1812
• Bitka pri Borodine – 7. septembra 1812
• Bitka pri Lützene – 2. mája 1813
• Bitka pri Budyšíne – 20. – 21. mája 1813
• Bitka pri Vitorii – 21. júna 1813
• Bitka pri Drážďanoch – 26. – 27. augusta 1813
• Bitka národov (pri Lipsku) – 16. – 19. október 1813
• Bitka pri Paríži – 30. – 31. marca 1814
• Bitka pri Waterloo – 18. júna 1815

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Napoleonic era na anglickej Wikipédii.