A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mihráb[1] (arab. محراب – miḥráb, perz. مهرابه – miḥrába) je oblúkovitá nika v stĺpovej sieni mešity, ktorá je obrátená v smere modlitby kibla k Mekke. Slúži ako modlitebný výklenok pre veriaceho a je pripomienkou prítomnosti proroka Mohameda.[2][3][4] Zvyčajne sa nachádza oproti hlavnému vchodu. Mihráb sa líši veľkosťou a je najvýraznejšou ozdobou mešity. Zvyčajne je bohato zdobený ale nemusí to byť podmienkou. Vo väčších mešitách je viac mihrábov a majú najčastejšie polkruhový, polygonálny alebo obdĺžnikový tvar. Sú zdobené mozaikami a mramorovými intarziami a veršami z Koránu.[5] Orientácia je myslená že veriaci sa modlia ku Kábe. Napravo od mihrábu sa nachádza minbar, ktorý slúži počas piatkovej modlitby. Táto forma vznikla počas vlády arabského kalifa Al-Valíd I. z rodu Umajjovcov, počas ktorého boli postavené slávne mešity v Medine, Jeruzaleme a Damasku. Štruktúra bola prispôsobená spoločným modlitebným výklenkom pre oratóriá koptských kresťanských mníchov. Mihráb sa nachádza v tvare výklenku aj na modlitebných koberčekoch. Pred pokľaknutím veriaci položí koberec tak, aby smeroval k Mekke. Jediná mešita, ktorá nemá mihráb, je Veľká mešita v Mekke, kde sa moslimovia modlí ku Kábe umiestnenej v jej strede.[6]
Etymológia
Slovo mihráb sa objavuje v 7.storočí v Koráne a v rôznych skorých umajjovských textoch. Slovo pravdepodobne pochádza zo semitského slova ḥrb čo znamená bojovať, viesť vojnu, útočiť alebo vykonať určitý rituál v chráme. Ďalšia etymológia mihrábu pochádza zo staro arabského alebo zo sabejského slova mḥrb čo znamená časť chrámu alebo výklenok na modlitbu.[7][8]
Opis
Podľa stredovekých historikov sa prvý výklenok alebo mihráb objavil v rokoch 707 – 709, po rekonštrukcii Umajjovskej mešity v Medine umajjovským kalifom Al-Valídom I. Niektorí vedci tvrdia, že mihráb sa mohol používať už dávnom pred vznikom islamu na rôzne náboženské účely. Toto miesto bolo určené pre ľudí s vysokým sociálnym postavením v spoločnosti. Arabský polostrov bol vždy miestom náboženského a kultúrneho miešania. Pravdepodobne sa mohol vyvinúť z rímskych ník, židovských výklenkov alebo ranokresťanskej apsidy.[9]
Mihráb je dôležitým prvkom islamskej architektúry a umenia. Okamžite sa stal ústredným prvkom každej mešity a všetkého sakrálneho umenia a architektúry v islame. Označuje oblúkovitú niku v stĺpovej sieni mešity, ktorá je obrátená v smere modlitby kibla k Mekke, slúži ako dôležité ústredné miesto v mešity. Tento výklenok stene je podobným prvkom ako oratórium v koptských kostoloch. Mihráb nemá veľa spoločného s oltárom v kresťanskej cirkvi. Vo všetkých podstatných ohľadoch je to jeho protiklad. Tam, kde je oltár konvexný je mihráb konkávny. Táto konkávnosť a prázdnota symbolizuje svojou ikonografiu božskú bránu medzi veriacim a Alahom. Nie je to výklenok, ktorý je posvätný ale len vyjadruje smer k Mekke. Výklenok sa zužuje z oboch strán dovnútra, ktorý umožňuje odraz svetla z použitých lesklých materiálov výzdoby. Toto jemné svetlo vnútorne osvetlí výklenok. Filozofiou je vytvoriť éterické prostredie a viesť veriacich k tomuto svetlu. Svetlo hrá dôležitú rolu v islame, symbolizuje vieru a posvätnosť. Tvar výklenku plnil aj akustickú funkciu tak, aby odrážal zvuk späť a súčasne ho zvýšil. Zvyčajne sa nachádza oproti hlavnému vchodu. Líši sa veľkosťou, hĺbkou alebo výzdobou. Mihráb je bohato zdobený zložitými a dynamickými vzormi. Vzory pozostávali z glazovaných dlaždíc, ktoré sa skladali do mozaík. Výzdoba obsahoval rastlinné ornamenty, geometrické vzory (arabeska), lineárne vzory alebo kaligrafické písmo (verše z Koránu). Rastlinné ornamenty sú štylizované (rozety, vinič) tak, aby popierali naturalizmus. Opakovanie vzorov je bežné a naznačuje nekonečného Boha.[10][11]
Galéria
Mihráb v Mešite sultána Ibráhíma I., Rhetymo, Grécko.
Mihráb z Isfahánu (Irán), dnes Metropolitan Museum of Art (New York).
Mihráb v Medrese Bu Inania, Fes, Maroko.
Mihráb v Mešite-katedrále, Córdoba, Španielsko.
Mihráb z Mešity Eşrefoğlu, Beyşehir, Turecko.
Mihráb v Mešite Šarena Džamija, Tetovo, Severné Macedónsko.
Mihráb v Hagii Sofii, Istanbul, Turecko.
Mihráb v Tádž Mahale, Ágra, India.
Mihráb z Mešity Kocatepe Camii, Ankara, Turecko.
Referencie
- ↑ kibla In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ mihrab In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 185.
- ↑ mihráb In: Slovenské slovníky . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.
- ↑ mihrab In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 129.
- ↑ mihrab In: Hrvatska enciklopedija . www.enciklopedija.hr, . Dostupné online.
- ↑ Mihrab In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ mihrab. : . Dostupné online.
- ↑ Semitic root x̣rb . TheFreeDictionary.com, . Dostupné online.
- ↑ KHOURY, Nuha N. N.. The Mihrab: From Text to Form. International Journal of Middle East Studies (Cambridge University Press), 1998, roč. 30, čís. 1, s. 2-4. Dostupné online .
- ↑ THE MIHRAB - (PRAYER NICHE) . webcache.googleusercontent.com, . sequence=1&isAllowed=y+&cd=11&hl=sk&ct=clnk&gl=sk Dostupné online.
- ↑ Mihrab . courses.washington.edu, . Dostupné online.
Literatúra
- KŘIKAVOVÁ, Adéla. Islám, ideál a skutečnost. Praha : Baset, 2002. ISBN 80-8622-371-X.
- GRABAR, Oleg. The Formation of Islamic Art. New Haven, Londýn : Yale University Press, 1973.
- DICKIE, James. Allah and Eternity: Mosques, Madrasas and Tombs. New York : William Morrow and Company, Inc., 1978. In: Architecture of the Islamic World, ed. Michell, George. S. 15-47.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mihráb
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Architektúra mešít (po anglicky)
- Mihráb (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk