Podpisovanie Londýnskej zmluvy 30. mája 1913

Londýnska zmluva, Londýnska mierová zmluva alebo Londýnsky protokol (ang. Protocol of London) z roku 1913 je mierová zmluva, ktorá bola podpísaná 30. mája 1913 medzi Bulharskom, Čiernou Horou, Srbskom a Osmanskou ríšou po skončení prvej balkánskej vojny. Do obsahu tejto zmluvy patrilo vyhlásenie nezávislého Albánska, rozdelenie Kosova, Sandžaku, Macedónie, Trácie medzi balkánske štáty a vytýčenie nových hraníc Osmanskej ríše.^[1]

Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila 12. augusta 1913.

Predohra ^[2]2">upraviť | upraviť zdroj

O prvej balkánskej vojne pozri Prvá balkánska vojna.

Prvá etapa Prvej balkánskej vojnyupraviť | upraviť zdroj

Bulharsko pred Prvou balkánskou vojnou

Prvá balkánska vojna vypukla 8. októbra 1912, keď krajiny Balkánskeho zväzu z roku 1912 (Grécko, Bulharsko, Srbsko a Čierna Hora) napadli Osmanskú ríšu.

Bulhariupraviť | upraviť zdroj

Bulharský cár, Ferdinand I., so svojim vojskom zaútočil na Osmanskú ríšu. Bulhari porazili stred tureckých vojsk, dostali sa cez Lozengrad a Burgas. Keď sa nachádzali už len 40 km od Carihradu (Istanbul), Osmanská ríša chcela podpísať prímerie. Bulhari však nesúhlasili, a preto čoskoro opäť napadli Osmanov. Ich druhý vpád do ríše už nevyšiel podľa očakávaní, skončil sa neúspechom, a tak 20. novembra 1912 súhlasili a podpísali mierovú zmluvu.

Srbi, Gréci, Čiernohorciupraviť | upraviť zdroj

Srbskej, čiernohorskej a gréckej armáde sa v boji proti Turkom tiež darilo, tým pádom krajiny Balkánskeho zväzu vyhrali prvú etapu vojny. ^[3]

Pokus o mierovú dohoduupraviť | upraviť zdroj

3. decembra 1912 sa v Londýne začalo rokovať o mierovej dohode. Podľa víťazov prvej etapy sa Osmanská ríša mala vzdať všetkých oblastí v Mýzii a ostrovov v Egejskom mori. Turci sa zo začiatku nesúhlasili, nakoniec však uznali, že by mali balkánskym krajinám ustúpiť. Vtedy bola v Carihrade (Istanbul) zvolená nová vláda, ktorá mienila v boji pokračovať. ^[3]

Druhá etapa Prvej balkánskej vojnyupraviť | upraviť zdroj

Nová osmanská vláda sa snažila o obrat vo vojne, avšak ich plány boli Bulharmi na Galipolskom polostrove prekazené. Turkom ostali už len pevnosti Odrin, Janina a Shkodër. V dňoch 11. - 13. marca 1913 sa uskutočnila najdôležitejšia bitka vojny. Šesť mesiacov obliehalo 105 000 Bulharov a 35 000 Srbov pevnosť Odrin. Turecký sultán Šukri paša sa 13. marca 1913 vzdal v prospech Bulharov.

Obsah Londýnskej zmluvy z roku 1913upraviť | upraviť zdroj

Londýnska zmluva bola podpísaná 30. mája 1913.

Balkánsky polostrov po Londýnskej a Bukurešstskej zmluve

Obsah tejto zmluvy:

• Osmanská ríša sa vzdala väčšiny územia na Balkánskom polostrove.
• Albánsko sa stalo nezávislým štátom.
• Srbsko a Čierna Hora si podelilo Sandžak.
• Bulharsko a Srbsko si podelilo vnútornú časť Macedónska.
• Bulharsko získa severnú časť Trácie. ^[4]

Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila podpísaním Carihradskej a Bukurešstkej zmluvy 12. augusta 1913.^[5]

Referencieupraviť | upraviť zdroj