Juno (lat. Iuno) bola hlavná bohyňa v starovekom Ríme (v starovekom Grécku sa volala Héra; Etruskovia ju nazývali Uni). Juno bola kráľovná bohov. Bola sestrou a manželkou vládcu všetkých bohov - Jupitera a matkou Héby, Vulkána a Marsa a patrila k najdôležitejším postavám starorímskeho náboženstva. Spolu s Jupiterom a Minervou bola členom Triády.

Rovnako ako Jupiter mala aj Juno schopnosť vrhať blesky. Často býva vyobrazená so zbraňou v ruke a v plášti z kozej koži, čo bolo časť oblečenia, ktoré si rímski vojaci obliekali k ťaženiu.

Predpokladá sa, že Juninou doménou bola pôvodne živá sila alebo mladosť. S oslabovaním významu starovekého Grécka v prospech Rímskej ríše sa význam Juno obmedzil iba na manželku Jupitera a kráľovnú bohov. Prívlastky Interduca a Domiduca, ktoré v preklade znamenajú „tá, ktorá vedie nevestu do manželstva“ a „tá, ktorá vedie nevestu do nového domova“, a ktoré jej Rimania dali, prisúdili Juno funkciu patrónky neviest alebo vo všeobecnosti funkciu patrónky manželstva.

Verí sa, že mesiac, v ktorom sa každoročne konali slávnosti na jej počesť (čo pripadá na 7. jún), dostal pomenovanie práve podľa bohyne Juno.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juno (bohyňa)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juno (mytologie) na českej Wikipédii.