A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Josip Jelačič | |
chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán | |
Narodenie | 16. október 1801 Petrovaradín, Habsburská monarchia |
---|---|
Úmrtie | 19. máj 1859 (57 rokov) Záhreb, Rakúske cisárstvo |
Odkazy | |
Commons | Josip Jelačič |
Josip Jelačić alebo aj Jozef Jelačič (* 16. október 1801, Petrovaradín – † 19. máj 1859, Záhreb) bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848 až 1859.
Životopis
Josip absolvoval v roku 1819 vojenskú tereziánsku akadémiu. Potom pôsobil ako vojenský dôstojník rakúskej armády – v rokoch 1825 – 1830 v Haliči, 1831 – 1835 v Taliansku a neskôr v pohraničných plukoch v Chorvátsku. V roku 1841 získal hodnosť plukovníka a v roku 1848 generála. Jelačič bol zástanca pravého krídla chorvátskeho národného hnutia. 23. marca 1848 sa stal bánom, veliteľom všetkých vojsk v Chorvátsku a na vojenskej hranici. V apríli 1848 bol oporou nedôsledného riešenia revolučných premien v poddanskej otázke, potlačil hnutie chorvátskych roľníkov a revolučných demokratov, ktorí žiadali dôslednú likvidáciu poddanských povinností. Narastajúce rozpory medzi Viedňou a Pešťou využíval na riešenie štátoprávneho postavenia Chorvátska a čiastočne aj iných slovanských národov v monarchii. Bol jedným z hlavných predstaviteľov a veliteľov protirevolučnej cisárskej armády, ktorá potlačila októbrové postavenie vo Viedni a bojovala proti maďarskej revolúcii. Po skončení revolúcie sa stal stúpencom politiky bachovho absolutizmu, aj keď sa jeho pôvodné plány na riešenie chorvátskej otázky takmer nerealizovali.
Vzťahy so Slovákmi
Štúr, Hurban, Hodža a ďalší predstavitelia slovenského národného hnutia nadviazali spojenie s Jelačičom po rozohnaní Slovanského zjazdu v Prahe. V spolupráci s Jelačičom a jeho plánmi sa pripravovalo septembrové povstanie a za jeho pomoci sa zriadili pre tzv. zimné ťaženie slovenské dobrovoľnícke jednotky. Kooperoval so spolkom Slovanská lipa v riešení slovanskej otázky a v otázkach slovenského povstania. Jelačičovou zásluhou sa do komisie pre prípravu štátoprávneho riešenia chorvátskej otázky v apríli roku 1849 dostal aj Štefan Moyses. V promemóriu, ktoré bolo zaslané cisárovi, žiadal garancie plného národného rozvoja aj pre Slovákov.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josip Jelačič
Zdroj
- Veľký, J. Encyklopédia Slovenska: E-J. Zväzok II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1978. S. 656.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk