Husák
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Región	Zemplín[1][pozn 1]
Nadmorská výška	220 m n. m.
Súradnice	48°41′55″S 22°17′15″V / 48,698611°S 22,287500°V / 48.698611; 22.287500
Rozloha	13,95 km² (1 395 ha) [5]
Obyvateľstvo	174 (31. 12. 2022) [6]
Hustota	12,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1548
Starosta	Michal Copák[7] (nezávislý)
PSČ	072 51 (pošta Krčava)
ŠÚJ	522490
EČV (do r. 2022)	SO
Tel. predvoľba	+421-56
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: husak.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Husák (maď. Ungludas, Huszák) je obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Dejiny

Archeologický prieskum ukázal, že územie obce bolo osídlené už v eneolite. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1548 zo sporu, ktorý bol riešení v Leleskom konvente. Zemepáni obce boli rod Druget z Humenného. Obec Husák od roku 1919, na základe Saintgermainskej zmluvy, patrí do územia Slovenska, od roku 1922 do Košickej župy neskôr (1928) do Slovenskej krajiny. Po malej vojne od 4. apríla 1939 bola pričlenená k Maďarskému kráľovstvu. Oslobodená bola 28. októbra 1944 Sovietskym vojskom. Obyvatelia obce sa po stáročia zaoberali vinárstvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a prácou v lese.

V roku 1599 mala obec 32 domov.^[8] Po celokrajinskom sčítaní v roku 1715 mala obec 10 poddanských domov.^[9] V roku 1828 mala obec 34 domov a 385 obyvateľov. Neskôr v roku 1851 mala 240 obyvateľov z čoho bolo 124 rímskokatolíckeho vierovyznania, 110 gréckokatolíckeho vierovyznania, 6 boli židia.^[10] V roku 1910 mala obec 400 obyvateľov.^[11] Podľa posledného sčítania obyvateľstva (2011) mala obec 165 obyvateľov.

• 

  Urbárska mapa Husáka z roku 1866

• 

  Súpis po domoch 1869 čelná strana

• 

  Súpis po domoch 1869

• 

  Súpis po domoch 1869 zadná strana

• 

  Mapa okresu Sobrance 1922

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Joachima a Anny, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1927-1928.^[12] Pôvodne bol fíliou farnosti Onokovce (Оноківці, Ukrajina), v rámci Sátmarskej diecézy. Od roku 1945 patrí do farnosti sv. Štefana Uhorského kráľa v Jenkovciach. V interiéri sa nachádza hlavný oltár s prvkami secesie z doby výstavby kostola. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je horizontálne členená kordónovými rímsami a ukončená ihlancovou helmicou s laternou.

• 

  Základný kameň kostola sv. Joachima a Anny

• 

  Interiér kostola sv. Joachima a Anny

Poznámky

1. ↑ V rámci Uhorska a do roku 1922 aj Česko-Slovenska Husák patril do Užskej župy.^[2][3][4] Pre súčasné vymedzenie regiónu Zemplín platí: „Zasahuje doň výbežok Užskej župy, ktorej prevažná časť sa nachádza na dnešnom území Ukrajiny. Aj táto sa už dnes bežne označuje ako Zemplín.“^[1]

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce