Hlavica (architektúra) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Hlavica (architektúra)
Egyptská hlavica (Philae)

Hlavica je architektonické zakončenie hornej časti stĺpu, piliera, alebo pilastra. V reze je hlavica spravidla širšia než je prierez drieku stĺpa. Pôvodne slúžila na nadviazanie kladia, prípadne klenby a rebier na stĺp, neskôr sa stala prevažne dekoratívnym prvkom.

Dejiny

Jej podoba sa vyvíjala po stáročia a najstaršie hlavice, egyptské aj grécke, prezrádzajú pôvod z architektúry drevených stavieb.[1] V kamennej architektúre spočíval na hlavici spoj dvoch susedných kvádrov, kladia.
Výzdoba hlavíc charakterizuje rôzne obdobia a slohy. Z egyptského staviteľstva sú známe formy, kde základným ozdobným prvkom bol list, alebo kvet, a to parys, lotos, alebo palmeta, a figurálne hlavice v podobe hlavy bohyne Hathor.
Z Prednej Ázie sú známe hlavice zoomorfné - prevažne levie a býčie hlavy.
V klasickej rádovej architektúre bola hlavica charakteristická pre určitý rád - dórska, iónska, korintská, kompozitná a toskánska. Kompozitná hlavica je tvarovo najčlenitejšie, v ďalšom období dochádza k výraznému tvarovému zjednodušovaniu hlavíc; z doby románskej sú známe hlavice kalichové, ihlancové, kubické, košové, poštárové, ale aj figurálne. V gotike sa tvar hlavíc prispôsobuje gotickému tvarosloviu - napr. hlavica kružbová, opäť sa objavujú hlavice vegetabilné (listové), zoomorfné (fantazijné zvieratá) a antropomorfné (maskaron).

V neskorej gotike strácajú hlavice význam a z architektúry ustupujú. Nemiznú však definitívne, objavujú sa v čistej, alebo modifikovanej forme aj v nasledujúcich slohoch, väčšinou ako repliky antických rádov, avšak bohato zdobené, niekedy pozlátené a podobne. V renesancii a v baroku často na polostĺpoch a pilastroch, v klasicizme ako návrat ku starovekým vzorom.

Galéria

Literatúra

  • B. Fletcher, A history of architecture. New York: Scribner 's 1948
  • J. Herout, Šlabikár návštevníkov pamiatok. Praha 1978. Str 135
  • Ottův slovník naučný, heslo Hlavica. Sv 11, str 348

Pozri aj

Referencie

  1. B. Fletcher, A history of architecture, str. 23.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hlavice (architektura) na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Hlavica (architektúra)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk