A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hlavica je architektonické zakončenie hornej časti stĺpu, piliera, alebo pilastra. V reze je hlavica spravidla širšia než je prierez drieku stĺpa. Pôvodne slúžila na nadviazanie kladia, prípadne klenby a rebier na stĺp, neskôr sa stala prevažne dekoratívnym prvkom.
Dejiny
Jej podoba sa vyvíjala po stáročia a najstaršie hlavice, egyptské aj grécke, prezrádzajú pôvod z architektúry drevených stavieb.[1] V kamennej architektúre spočíval na hlavici spoj dvoch susedných kvádrov, kladia.
Výzdoba hlavíc charakterizuje rôzne obdobia a slohy. Z egyptského staviteľstva sú známe formy, kde základným ozdobným prvkom bol list, alebo kvet, a to parys, lotos, alebo palmeta, a figurálne hlavice v podobe hlavy bohyne Hathor.
Z Prednej Ázie sú známe hlavice zoomorfné - prevažne levie a býčie hlavy.
V klasickej rádovej architektúre bola hlavica charakteristická pre určitý rád - dórska, iónska, korintská, kompozitná a toskánska. Kompozitná hlavica je tvarovo najčlenitejšie, v ďalšom období dochádza k výraznému tvarovému zjednodušovaniu hlavíc; z doby románskej sú známe hlavice kalichové, ihlancové, kubické, košové, poštárové, ale aj figurálne. V gotike sa tvar hlavíc prispôsobuje gotickému tvarosloviu - napr. hlavica kružbová, opäť sa objavujú hlavice vegetabilné (listové), zoomorfné (fantazijné zvieratá) a antropomorfné (maskaron).
V neskorej gotike strácajú hlavice význam a z architektúry ustupujú. Nemiznú však definitívne, objavujú sa v čistej, alebo modifikovanej forme aj v nasledujúcich slohoch, väčšinou ako repliky antických rádov, avšak bohato zdobené, niekedy pozlátené a podobne. V renesancii a v baroku často na polostĺpoch a pilastroch, v klasicizme ako návrat ku starovekým vzorom.
Galéria
Dórska hlavica (Héfaistov chrám, Atény)
Iónska hlavica (Erechtheion, Atény)
Korintská hlavica (Cisterna, Konštantinopol)
Románska hlavica (Vézelay, Francúzsko)
Renesančná hlavica (Palazzo Pazzi, Florencia)
Literatúra
- B. Fletcher, A history of architecture. New York: Scribner 's 1948
- J. Herout, Šlabikár návštevníkov pamiatok. Praha 1978. Str 135
- Ottův slovník naučný, heslo Hlavica. Sv 11, str 348
Pozri aj
Referencie
- ↑ B. Fletcher, A history of architecture, str. 23.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlavica (architektúra)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hlavice (architektura) na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk