A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Graféma môže byť:
- v širšom zmysle:
- najmenšia funkčná jednotka písma (bez ohľadu na to, na ktorej štruktúrnej úrovni jazyka písmový systém funguje), t.j. v slovnom písme logogram, v slabičnom písme znak slabiky a v segmentálnom (t.j. hláskovom/abecednom) písme písmeno, digraf a pod.[1], grafémy sú aj číslice, interpunkčné znamienka, diakritické znamienka a pod.[2]
- najmenšia dištinktívna jednotka písmového systému niektorého konkrétneho jazyka...graféma nemá fyzickú identitu, ale je abstrakciou založenou na rôznych tvaroch písaných znakov a ich distribúcii v rámci daného systému. Tieto rôzne varianty, napr. spájané a tlačené tvary písmen M, m, kurzívované m, M atď. v abecednom písmovom systéme, sú všetko alografmi grafémy /m/. (Alograf je jeden variant zo skupiny variantov grafémy alebo písaného znaku; väčšinou sa vzťahuje na rôzne tvary písmen a interpunkčné znamienka, napr. malé písmeno, veľké písmo, kurzíva, tlačené atď.)[3]
- v užšom zmysle:
- najmenšia funkčná jednotka segmentálneho (teda hláskového/abecedného) písma, napr. písmeno, digraf atď. [4]
- základná jednotka grafického systému na zachytenie hlások, korešpondujúca s fonémou, čiže písmeno v pravom zmysle slova (napr. na zachytenie fonémy <x> sa v slovenčine používa digraf ch, teda kombinácia dvoch grafém ) [5]
- abstraktný typ písmena a jeho pozícia v danej písmovej sústave (je to termín analogický ku fonéme... chápanej ako skupina podobných zvukov reči) [6]
Termín je myslený ako jazyková a (najmä v užšom zmysle slova graféma aj) obsahová analógia k termínu fonéma. V širšom zmysle je pojem graféma odchylný od vzorového pojmu fonéma v tom zmysle, že sa nevzťahuje len na písma zamerané na zápis "zvukov", v užšom zmysle je pojem graféma naopak závislý od pojmu fonéma.
V jazykovede sa grafémy spravidla píšu do špicatých zátvoriek (teda < >).
Pozri aj
Zdroje
- ↑ grapheme in: Blackwell Encyclopaedia of Writing
- ↑ Reisenauer: Co je co?, 1983; podobne Dokulil, M. et al.: Mluvnice češtiny, 1986 - citát: Slova grafém se neužívá pouze pro označení grafických (psaných i tištěných) jednotek, jež samy označují fonémy nebo skupiny fonémů. V širším smyslu jsou grafémy základní jednotky grafického systému a patří k jim např. také diakritická a interpunkční znaménka a dále také znaky ideografické, ať už tvoří součást ideografických soustav nebo jen doplněk soustav hláskových (alfabetických). Proti grafému stojí jeho konkrétní realizace v grafickém komunikátu, podobně jako proti fonému stojí jeho konkrétní realizace v mluveném projevu.
- ↑ R. R. K. Hartmann and F. C. Stork, Dictionary of language and linguistics. citované v: ISO/IEC TR 15285: 1998
- ↑ grapheme in: Blackwell Encyclopaedia of Writing
- ↑ graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158-159.
- ↑ Coulmans, F.: Writing systems.., 2003, str. 36
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk