A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Droba | |
Spodnokambrické droby z lokality Lochranza v Spojenom kráľovstve | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | ílové minerály, kremeň, živce, muskovit, úlomky hornín |
Akcesórie | limonit, hematit, illit |
Vlastnosti | |
Textúra | psamitická |
Farba | sivá, tmavá |
Droba je slabo vytriedený pieskovec s obsahom základnej hmoty vyšším ako 15%[1]. Základnú hmotu drôb tvoria väčšinou ílové minerály a silt. Pieskové zrná predstavuje zmes živcov, kremeňa, sľúd a úlomkov hornín (tzv. litických úlomkov).
Slovo droba je odvodené od drobných úlomkov, ktoré tvoria horninu[2]. Nemecký termín grauwacke použil po prvýkrát G. S. O. Lazius v roku 1789 podľa starého baníckeho výrazu z pohoria Harz[3].
Zloženie
Droby sú považované za textúrne nezrelé horniny. Sú nevytriedené, bežné sú slabo opracované zrná a obsahujú často i zrná obliakov (nad 2 mm v priemere). Piesčité zrná väčšinou tvoria živce (plagioklasy aj ortoklasy), kremeň, muskovit a litické (horninové) úlomky. Horninové úlomky najčastejšie predstavujú rohovce, kryštalické bridlice alebo fragmenty metamorfovaných či vyvretých hornín. Základná hmota, ktorej tvorí 15 – 75% horniny tvoria ílové minerály alebo kremitá, zriedkavo i vápnitá či železitá hmota. Akcesórie často tvorí pyrit, granáty, biotit, chlorit, turmalíny, epidot, apatit, hornblend alebo augit. Hornina má sivú, hnedú, čiernu až žltkastú farbu.
Ak niektorý z minerálov tvorí 5 – 10 % všetkých piesčitých zŕn, môže byť jeho názov použitý ako prídavné meno pred slovom droba (napr. muskovitická droba, muskoviticko-kremitá droba atď.)[4].
Vznik
Droby najčastejšie vznikajú v morskom prostredí. Tvoria podstatnú časť turbiditov, kde sa striedajú s ílovcami a bridlicami. Niekedy asociujú aj s čiernymi bridlicami. Turbiditné prúdy prinášajú z šelfu pri silných búrkach alebo zemetraseniach rôznorodý materiál – piesok, silt, íl ale aj štrk. Všetok tento siliciklastický materiál môže tvoriť droby. Droby sa usadzujú vo vzdialenejších častiach turbiditných vejárov, často v nich pozorovať gradačné zvrstvenie, ojedinele aj schránky plytkovodných organizmov, ktoré turbiditný prúd strhol z okraja šelfu[5].
Droby sú časté v oblastiach vulkanických oblúkov, alebo území kde zvetrávajú bázické vulkanity. Časté sú na aktívnych kontinentálnych okrajoch (predoblúkové, vnútrooblúkové aj zaoblúkové panvy). Zvetrávaním bázických hornín vznikajú horniny s prevahou ílov, takéto droby potom obsahujú iba nepatrnú prímes kremeňa[6].
Výskyt
Na Slovensku sú časté v karbónskych horninách gemerika, veporika aj hronika[5]. Bežné sú tiež v paleogénnych sedimentoch flyšového pásma.
V Česku sú známe z proterozoických sedimentov barrandienu alebo na Morave a Sliezsku z hornín spodného karbónu tzv. kulmskej fácie. Známe sú i z Alpskej Grauwackenzone[5].
Rozšírené sú napr. aj vo Walese a na juhu Škótska, v Longfordskom masíve v Írsku a Lake District v Anglicku.
Referencie
- ↑ Vozárová, A., 2009: Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
- ↑ Jedickeová, L., 2003, Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství - Cesty, Praha, 192 s.
- ↑ Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, . Dostupné online.
- ↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.
- ↑ a b c Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Bjørlykke, K., Jahren, J., 2010, Chapter 4 Sandstones and Sandstone Reservoirs. in Bjørlykke, K., Petroleum Geoscience: From Sedimentary Environments to Rock Physics. Springer, Heidelberg Dordrecht, s. 113 – 140
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Droba (hornina)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk