slnečné halo

Cirrostratus pri západe Slnka

Cirostratus (po latinsky cirrostratus, Cs) alebo riasosloha alebo riasová sloha je vysoko položený oblak. Je to oblak vysokej hladiny, vyskytuje sa vo výškach 6 až 12 km. Pozostáva výlučne z ľadových kryštálikov. Ide o tenký biely mrak, v ktorom nerozoznávame jednotlivé oblaky. Pri západe Slnka je sfarbený doružova. Môže byť jednoliaty a pokrývať celú oblohu alebo aspoň jej veľkú časť ako beztvará biela vrstva. Častejšie však býva vláknitý. Je priesvitný, Slnko a Mesiac cezeň vidíme, ale môže okolo nich vytvárať halo. Halo, ľudovo „dvor“ vidíme ako kruh okolo Slnka či Mesiaca a býva predzvesť blížiaceho sa dažďa, pretože cirrostratus sa vyskytuje na vrchole teplého frontu. Ak vznikne halo okolo Mesiaca, môže začať pršať už s príchodom rána. Dážď je veľmi pravdepodobný, ak sa pred vznikom cirrostratu objaví aj cirrus. Halo vzniká lámaním (ohýbaním) slnečných lúčov prenikajúcich cez ľadové kryštáliky. Zväčša jeho priemer dosahuje 20 stupňov, zriedkavejšie až 46 stupňov, podľa trasy, ktorou prechádzajú slnečné lúče cez kryštáliky. Halo býva biele, niekedy aj jemne sfarbené-od žltej v strede po zelenú, bielu a modrú na vonkajšom okraji. Cirrostratus vzniká vtedy, keď stúpa celá vrstva vzduchu v dôsledku chladnejšieho vzduchu vtláčajúceho sa v rámci frontu pod ňu. Vzduch stúpa pomaly, nie viac ako 20 cm za sekundu. Zo samotného cirrostratu zrážky nepadajú, ale ak je spojený s nimbostratom alebo altostratom, možno očakávať dlhší dážď.

Známe podtypy

Tvary

• cirrostratus fibratus – pozdĺžne štruktúrované oblaky
• cirrostratus nebulosus - oblačný závoj, alebo vrstva jednotvárneho hmlového vzhľadu bez viditeľnej štruktúry

Odrody

• cirrostratus duplicatus - skupiny oblakov alebo vrstiev sú husto nad sebou naskladané v malých vzdialenostiach, niekedy čiastočne spojené
• cirrostratus undulatus - časti, pásy alebo vrstvy oblakov sú usporiadané do vĺn

Portál vedy o Zemi Portál slnečná sústava