Arkona je archeologická lokalita na ostrove Rujana v severnom Nemecku. Bola posvätným miestom slovanského kmeňa Ránov, ktorí tu vybudovali svätyňu boha Svantovíta a postupne celé chrámové mesto, ktoré malo nadkmeňový charakter. Vznikla najneskôr na prelome 8. a 9. storočia.^[1]:44

Kult

Svantovít mal u Ránov dôležité postavenie a podľa slov nemeckého historika Helmolda bol pre tento kmeň dokonca dôležitejší ako Perún. Kňaz jeho svätyne požíval väčšiu úctu ako slovanské kniežatá a rozhodovalo sa tu o zásadných veciach ako o vojne a mieri, prinášali sa obete za úrodu a veštilo sa. Nedá sa však hovoriť o teokracii vzhľadom na osobitné miesto svetskej moci v Bergene. Kňazi mali rozhodujúci vplyv iba pri niektorých rozhodnutiach. Najvyšší kňaz mal k dispozícií vlastnú družinu 300 jazdcov.^[2] Svantovítovi bola obetovaná vojnová korisť, prichádazli sem obetovať dary kniežatá zo všetkých slovanských zemí. Boh tu mal vlastného bieleho koňa, na ktorom smel jazdiť iba najvyšší kňaz a v noci vraj na ňom jazdil sám Svantovít. Tento kôň sa používal aj pri veštení tak, že prekračoval kopije. Saxo Grammaticus popisuje Arkonu ako veľmi pekný chrám stojaci v strede akropoly, ktorý sa teší obľube nielen pre okázalé bohoslužby, ale i pre sochu boha, ktorá je vo vnútri.

Zánik

19. mája 1168 bola Arkona obsadená dánskym kráľom Valdemarom, ktorý nechal sochu Svantovíta rozrezať a spáliť. Slovanov potom prinútil dať sa pokrstiť.^[1]:45

Chrámový okrsok sa aj s časťou mysu neskôr zrútil do mora a nebolo možné ho celkom archeologicky preskúmať. Na základe písomných prameňov a porovnávania s inými svätyňami vzniklo niekoľko verzií rekonštrukcie Arkony. Bolo však objavené veľké množstvo kostí, ktoré boli obetované, medzi nimi aj ľudské.^[1]:45

Referencie