A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Almohádovci ber. ⵉⵎⵡⵃⵃⴷⵉⵢⵏ arab. الموَحدون
| |||||||||||||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||||||||||||
Rozloha
|
2 300 000 km² (rok 1150)
| ||||||||||||||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||||||||||||||
|
Almohádovci [1] (iné názvy: Almohadovci,[2] Almohádi,[3] Almohadi;[4] arab. al-Muvahhidún, v preklade unitári,[2] či vyznávači Božej jedinosti[5]) bola berberská dynastia vládnuca v rokoch 1121 – 1269 v severozápadnej Afrike (Magrebe) a v moslimskom Španielsku.
Zakladateľom dynastie bol náboženský reformátor a mystik Ibn Túmart z berberského kmeňa Masmúdov, ktorý okolo roku 1120 vystúpil s reformnou koncepciou islamu a s kritikou proti Almorávidovcom. So svojim programom anti-formalistického murábitského režimu a anti-antopomorfickému poňatiu Boha. Jeho heslom bol tauhíd - Božia jedinosť prejavujúca sa v Božích atribútoch. Vyznávačov jeho náuky nazval vyznávačmi Božej jedinosti (almohadmi) a všetkých ostatných označil za nevercov. Spočiatku pre svoju, často i násilnícku horlivosť vo svojom okolí prílišnú podporu nenašiel a bol odvšadiaľ vyháňaný. Oporu našiel u svojho domáceho kmeňa, kde bol mystický askéta vnímaný ako učenec. V roku 1121 sa vyhlásil za mahdího a vytvoril okolo seba úzky kruh spolupracovníkov. Po tom, čo sa mu podarilo zjednotiť niekoľko berberských kmeňov vyhlásil Almorávidovcom vojnu, hoci väčších úspechov nedosiahol. V pohorí Atlas si vybudoval sídlo Tín Malál (Tinmal, Tinmel), ktoré sa stalo duchovným centrom hnutia a pohrebiskom dynastie. Jeho vojvodca a nástupca Abdalmu’min bin Alí ríšu Almorávidovcov ovládol.
V Španielsku sa po rozvrate Almorávidskej ríše moslimské panstvo opäť rozčlenilo na početné štátiky taifas, ktoré Abdalmu‘min ľahko obsadil a rozšíril moc dynastie a hnutia aj na Pyrenejský polostrov. Výnimku tvorili východné územia Valencie, Murcie a Jaénu, kde vládol Ibn Mardaníš. Z Baleár vyhnal rod Gháníovcov a v roku 1152 sa ujal vlády v hammádovskom Banú Chúrásan. Ku koncu jeho života sa mu v roku 1160 ešte podarilo z tuniskej Syrty a Tripolska vyhnať sicílskych Normanov. Za vlády jeho syna Abú Ja’kúba Júsufa (zmocnil sa Ibn Mardaníšovho panstva) a vnuka Al-Mansúra bola ríša na vrchole teritoriálneho a kultúrneho rozmachu. V roku 1195 porazil al-Mansúr v bitke pri Alarcose (aj Bitka pri al-Arku) kastílske vojská. Situácia na Pyrenejách bola spočiatku vyrovnaná, úpadok ríše na severe však nastal po tom, čo bolMuhammad an-Násir v roku 1212 porazený kastílskym kráľom Alfonzom VIII. Šľachetným v bitke pri Las Navas de Tolosa (Hisn al-Ukáb). V Afrike zase záujmy Almohádovcov ohrozovali mocenské ambície miestodržiteľov. V roku 1222 sa v Tunisku osamostatnili Hafsovci, v roku 1247 sa v Tripolsku a Gabeši zase osamostatnili Gháníovci. Ríša následne zanikla v roku 1269 po dobytí Marrákeša berberskými Merínovcami (aj Marínovci), zvyšnú časť územia si rozdelili alžírski berberskí Zajjánovci a rozličné španielske dynastie.[1][5]
Významný bol prínos almohádovskej vedy, umenia a filozofie. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrili: Ibn Tufajl (Abubacer) a Ibn Rušd (Averroes), židovský lekár Moše ben Majmon (Maimonides), astronóm al-Bitrúdží (Alpetragius), kozmograf al-Kazvíní, či kartograf al-Idrísí. Významná bola almohádovska architektonická činnosť, v ktorej nadviazali na Umajjovcov a Almorávidovcov, vznikali viaceré pamiatky, pevnosti a mestské opevnenia, mešity s charakteristickými bohato zdobenými, vertikálne členitými minaretmi. Centrami boli najmä Marrákeš, Rabat, Tlemcen, či Sevilla).[1] Nutno však dodať, že puritánstvo almohádovcov neprinieslo významnejšie inovácie v umení.[5]
Zoznam vládcov:[6]
- Ibn Túmart (1121 – 1130)
- Abd al-Mu’min bin Alí (aj Abdulmu’min) (1130 – 1163)
- Abú Ja‘kúb Júsuf (1163 – 1184)
- al-Mansúr (1184 – 1199)
- Muhammad an-Násir (1199 – 1214)
- Júsuf al-Mustansir (1214 – 1224)
- Abdulvahíd (1224)
- al-Ádil (1224 – 1227)
- al-Ma‘mún (1227 – 232)
- ar-Rašíd (1232 – 1242)
- as-Sa‘íd (1242 – 1248)
- al-Murtadá (1248 – 1266)
- Abú-l-Ulá (1266 – 1269)
Referencie
- ↑ a b c Almohádovci In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 199.
- ↑ Almohádi . www.iencyklopedie.cz, . Dostupné online.
- ↑ KUBUŠ, Tomáš. Marakéš je červená perla Maroka . Petit Press, . Dostupné online.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 204 – 208.
- ↑ Tauer, str. 387
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk