A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ľudský papilomavírus (v skratke HPV z anglického human papillomavirus) je v súčasnosti najbežnejšia pohlavne prenášaná infekcia. Toto pomenovanie nesie skupina vírusov, ktoré napádajú ľudské bunky. V ľudskej populácii ide o bežné vírusy, pričom väčšina typov nevyvoláva žiadne symptómy ochorenia a infekcia odznie bez liečenia[1]. Určité typy HPV sú pôvodcami bradavíc na rukách a chodidlách a zhruba 40 typov HPV sú známe ako genitálne HPV, ktoré sú prenášané sexuálnym kontaktom. Postihujú oblasť genitálií a môžu vyvolať zmeny buniek sliznice krčka maternice. Bez liečby sa tieto abnormálne bunky môžu niekedy zmeniť v rakovinové bunky. Iné typy HPV môžu spôsobiť genitálne bradavice a benígne zmeny krčka maternice.
HPV je vysoko nákazlivý, mnoho ľudí nakazených HPV však nemá žiadne príznaky infekcie a môžu vírus ďalej šíriť. Odhaduje sa, že mnoho ľudí sa nakazí HPV v priebehu prvých 2 až 3 rokov pohlavnej aktivity. Dve tretiny ľudí, ktorí majú pohlavný kontakt s infikovaným partnerom, sa podľa údajov WHO nakazí HPV počas 3 mesiacov. Imunitný systém hostiteľa tieto infekcie typicky úspešne prekoná. U žien, ktorých organizmus sa určitých typov vírusu nezbaví, môžu nastať atypické zmeny na sliznici krčka maternice. To časom môže viesť
k predrakovinovým zmenám a až k rakovine. Rozvoj rakoviny krčka maternice zvyčajne trvá niekoľko rokov, aj keď v zriedkavých prípadoch môže prebehnúť v priebehu jedného roka.
Prvé papilomavírusy boli objavené už na počiatku 20. storočia, kedy sa dávali do súvisu s vznikom bradavíc, no až vďaka technikám molekulárnej biológie im bol v 80. rokoch minulého storočia prisúdený pôvod rakoviny krčka maternice[2].
Charakteristika a mechanizmus pôsobenia na bunky
Ľudské papilomavírusy sú radené do čeľae Papillomaviridae (trieda I. podľa Baltimorovej klasifikácie), tvorenej viac než 100 príbuznými dsDNA vírusmi. Majú malý genóm pozostávajúci z 8 000 párov báz[3] usporiadaný do cirkulárnej dvojvláknovej DNA. Pri génovej expresii je informácia z dsDNA prepísaná do komplementárnej mRNA, podľa ktorej prebieha v hostiteľskej bunke translácia na proteiny. Samotná dsDNA je použitá ako templát pri replikácii vírusového genómu.
Gény vírusu sú označované ako E (early) alebo L (late), v závislosti na tom, v akej fázy infekcie sú exprimované. Dva hlavné onkogény sú E6 a E7. Oba sú exprimované v skorom štádiu životného cyklu vírusu. Produkty expresie týchto genóv ovplyvňujú metabolizmus hostiteľských buniek a podmieňujú vznik nádorov. Proteín E6 interaguje s p53 proteínom hostiteľskej bunky a degraduje ho. Proteín p53 zodpovedá za apoptózu (smrť bunky) infikovaných epitelálnych buniek krčka maternice. Zároveň proteín E6 aktivuje enzým telomerázu, ktorá pomáha imortalizovať bunky a tým indukovať onkogenézu[4]. Protein E7 má na metabolizmus bunky podobný efekt – viaže sa na retinoblastomový proteín a inhibuje jeho funkciu, čím dochádza k narušeniu bunkového cyklu[5]. Taktiež dochádza k destabilizácii chromozómov hostiteľskej bunky, pretože sa proteiny E6 a E7 viažu na inhibítory cyklin-dependentných kináz CDK 4 (regulujú prechod medzi fázami G1 a S bunkového cyklu)[6]. Okrem toho inhibujú interferóny hostiteľskej bunky[7].
Sile expresie týchto génov odpovedá úroveň poškodenia cervikálneho epitelu a následný možný vznik rakoviny. Pri vysokom stupni génovej expresie dochádza k začleneniu vírusového genómu do genómu hostiteľskej bunky a zvyšuje sa tak proliferácia buniek a zhubnosť nádoru.
Infekcia vírusom HPV
Infekcia vírusom HPV sa na rozdiel od iných pohlavných ochorení vo väčšine prípadov neprejavuje typickými príznakmi. Na to, aby ochorenie prešlo z počiatočnej infekcie do rakovinového bujnenia musí vírus prekonať imunitný systém hostiteľa a prípadne svoj genóm integrovať do genómu hostiteľskej bunky, aby mohlo následne dochádzať k ďalším mutáciám. HPV napadá bazálne bunky dlaždicového cervikálneho epitelu v oblasti ektocervixu (vonkajšia časť krčka maternice) i cylindrické bunky endocervixu (hrdlo krčka maternice), kde dochádza k tvorbe CIN (cervical intraepithal neoplasia) – prekarcinózy, ktorá pokiaľ je neliečená, vedie až k štádiu karcinómu[5].
HPV vyvoláva odpovede prirodzenej i adaptívnej imunity vedúce k zničeniu vírusu i napadnutých buniek, HPV sa však dokáže týmto procesom úspešne vyhnúť. V štádiu počiatočnej infekcie virióny neindikujú bunkovú lýziu a zostávajú v bunke. Pri prirodzenej replikácií bunky proteíny antigénnej kapsidy nie sú exprimované až do chvíle, kedy sú bunky diferencované do najvrchnejších vrstiev epitelu. V tomto momente už dendritické bunky antigénne proteiny nerozpoznajú[3].
Rakovina krčka maternice
Rakovina krčka maternice je v celosvetovom meradle druhé najrozšírenejšie zhubné ochorenie u žien mladších než 45 rokov. Každým rokom sa toto ochorenie diagnostikuje až u 500 000 žien, z čoho až polovica umiera. Väčšina úmrtí sa však vyskytuje v rozvojových krajinách, a to najmä z dôvodu nedostatočných screeningových testov[8]. V rozvinutých krajinách už prebiehajú screeningové programy, kedy je pri každej gynekologickej prehliadke povinný výter krčka maternice. Rýchlou automatizovanou analýzou DNA odobraných buniek je tak možné včas odhaliť prednádorové a nádorové zmeny. Pri pozitívnom náleze je pacientka sledovaná a v prípade potvrdeného karcinómu sa pristupuje k adekvátnej liečbe.
Vakcinácia
V súčasnosti sú na trhu dostupné tri vakcíny proti HPV s rôznym rozsahom ochrany. Medzi ne patrí bivalentný Cervarix (GSK, chráni proti 2 typom HPV), kvadrivalentný Gardasil (predtým Sligard, proti 4 typom HPV) a najnovšie i rekombinantná nonavalentá vakcína Gardasil9 (tzv. univerzálna, chráni až proti 9 typom HPV)[9]. Tieto vakcíny sú určené pre dievčatá a mladé ženy. Optimálny vek pre očkovanie je ešte pred začatím pohlavnej aktivity. Vo väčšine krajín sa odporúča očkovanie dievčat vo veku 11 – 13 rokov a doočkovanie starších. V Česku a na Slovensku zatiaľ táto vakcinácia nie je hradená z verejných zdrojov.
Referencie
- ↑ SR, MEFANET, síť lékařských fakult ČR a. Lidský papillomavirus – WikiSkripta . www.wikiskripta.eu, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ MEISSNER, H. Cody. From Peyton Rous to the HPV Vaccine: A Journey of Discovery and Progress. Pediatrics, 2019-12-01, roč. 144, čís. 6. PMID 31740499. Dostupné online . ISSN – 4005 0031 – 4005. DOI: 10.1542/peds.2019 – 2345. (po anglicky)
- ↑ a b SCHEURER, M. E.; TORTOLERO-LUNA, G.; ADLER-STORTHZ, K.. Human papillomavirus infection: biology, epidemiology, and prevention. International Journal of Gynecological Cancer: Official Journal of the International Gynecological Cancer Society, 2005 – 09, roč. 15, čís. 5, s. 727 – 746. PMID 16174218. Dostupné online . ISSN – 891X 1048 – 891X. DOI: 10.1111/j.1525 – 1438.2005.00246.x. (po anglicky)
- ↑ HARLEY, Calvin B.. Telomerase is not an oncogene. Oncogene, 2002 – 01, roč. 21, čís. 4, s. 494 – 502. Dostupné online . ISSN – 5594 1476 – 5594. DOI: 10.1038/sj.onc.1205076. (po anglicky)
- ↑ a b AULT, Kevin A.. Epidemiology and Natural History of Human Papillomavirus Infections in the Female Genital Tract. Infectious Diseases in Obstetrics and Gynecology, 2006, roč. 2006. PMID 16967912 PMCID: PMC1581465. Dostupné online . ISSN – 7449 1064 – 7449. DOI: 10.1155/IDOG/2006/40470. (po anglicky)
- ↑ MOTOKURA, T.; ARNOLD, A.. Cyclin D and oncogenesis. Current Opinion in Genetics & Development, 1993 – 02, roč. 3, čís. 1, s. 5 – 10. PMID 8453274. Dostupné online . ISSN – 437X 0959 – 437X. DOI: 10.1016/s0959 – 437x (05) 80334-x. (po anglicky)
- ↑ HAUSEN, H. z.. Papillomaviruses Causing Cancer: Evasion From Host-Cell Control in Early Events in Carcinogenesis. Journal of the National Cancer Institute, 2000-05-03, roč. 92, čís. 9, s. 690 – 698. ISSN – 2105 1460 – 2105. DOI: 10.1093/jnci/92.9.690. (po anglicky)
- ↑ OČKOVÁNÍ proti lidským papilomavirům (HPV) . www.vakciny.net, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ OČKOVANIE PROTI HPV | HPV College . www.hpv-college.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudský papilomavírus
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk