Bzovík (opevnený kláštor)

	Bzovík
	opevnený kláštor – zámok
	Pohľad na kláštor od hlavnej cesty
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Krupina
Obec	Bzovík
Súradnice	48°18′54.77″S 19°05′23.61″V / 48,3152139°S 19,0898917°V
Vznik	cca 1130
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
	Poloha kláštora Bzovík na Slovensku Poloha kláštora Bzovík na Slovensku Poloha kláštora Bzovík na Slovensku
	Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji
	Wikimedia Commons: Bzovík Castle
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°18′54.77″S 19°05′23.61″V / 48,3152139°S 19,0898917°V

Bzovík (-normovaný názov^[1]; iné názvy: hrad/zámok/kláštor Bzovík, Bzovícky zámok , Bzovský zámok, Bzovícky/Bzovský hrad, Bzovícky/Bzovský kláštor) je pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (zámok), neďaleko obce Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji.

Objekt bzovíckeho kláštora je dôkazom toho, že niekedy určiť jednoznačne druh stavebnej pamiatky nie je jednoduché. Kláštory bývali v histórii často terčom útokov nepriateľov a to vyvolalo potrebu ich fortifikačnej prestavby na opevnené objekty alebo pevnosti. V oblasti, ktorá sa dostala v 16. storočí do sféry ohrozenia tureckým nebezpečenstvom, sa urýchleným tempom opevňovali mestá a neskôr aj oba najstaršie kláštory v Hronskom Beňadiku a v Bzovíku.

Dejiny

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia, presnejšie medzi rokmi 1127 – 1131.^[2] Zakladacia listina bola vydaná v roku 1135 a pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert.^[2] Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti z Olomouca, ktorí šírili duchovnú kultúru a vzdelanosť, no tiež nové hospodárske poznatky a nové spôsoby obrábania pôdy.^[2]

Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

Do centra pozornosti sa kláštor dostal po moháčskej katastrofe. Jeho majiteľom bol v uvedenom období jeden z oligarchov stredného Slovenska Žigmund Balaša, príslušník rodiny Balašovcov, ktorá sa neskôr „preslávila“ nielen v majetkových sporoch medzi šľachtou, ale najmä bezohľadnou krutosťou voči poddaným. Žigmund vyhnal z kláštora rehoľníkov a hneď nato (v roku 1530) začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strielne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.

I ďalšie osudy objektu boli pestré. V roku 1620 kláštor vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho.

Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.

Opis

Areál bývalého kláštora sa nachádza v stave zrúcaniny, okrem vonkajšieho opevnenia, ktoré vykazuje známky zachovalosti a rekonštrukcie. Je dobre viditeľný po odbočení z hlavnej cesty južne od obce.

Referencie

↑ Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Kláštor v Bzovíku za vlády Arpádovcov . hontdejiny.sk, 2022-03-27, . Dostupné online.

Zdroj

HNILICA, Ján. Kláštor v Bzovíku. In: ŠIMONČIČ, Jozef (Ed.). Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 155-173.
LÁSZLÓOVÁ, Henrieta. Dejiny premonštrátskeho prepoštstva v Bzovíku. In: ŠIMONČIČ, Jozef (Ed.). Studia historica Tyrnaviensia 3. Trnava: Trnavská univerzita, 2003, s. 113-129.
PISOŇ, Štefan. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1973.

ZREBENÝ, Alexander. Z dejín Bzovíka. In: Vlastivedný časopis. Roč. 21., 1972, č. 3, s. 97 - 104.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bzovík (opevnený kláštor)

Externé odkazy

Hrad Bzovík - na stránke obce Bzovík
Bzovík - na stránke hrady.sk
Kláštor Bzovík - na stránke Hrady a zámky na Slovensku
Bzovícka pevnosť na stránke Múzea vo Svätom Antone

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.

[A-2] Kláštor v Bzovíku za vlády Arpádovcov . hontdejiny.sk, 2022-03-27, . Dostupné online.

[1]

[2]