Účinnosť právnej normy je vlastnosť právnej normy, ktorá spočíva v tom, že sa ňou musia riadiť právne vzťahy, ktoré táto norma vo svojom texte upravuje.

Každý zákon má vo svojom poslednom ustanovení určený dátum účinnosti. Označuje deň, odkedy je nevyhnutné podľa zákona postupovať. Ak v zákone nie je uvedený dátum, nadobúda účinnosť 15 dní po uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ^[1]. Účinnosť končí:

• výslovným zrušením právnej normy
• novou úpravou právnych vzťahov, ktoré upravuje normou minimálne tej istej právnej sily
• uplynutím stanovenej lehoty (v prípade časovo obmedzených právnych noriem)

Od účinnosti je potrebné odlišovať platnosť zákona, ktorú zákon nadobúda dňom, kedy bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uverejnenie zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky znamená, že sa stal súčasťou právneho poriadku. Obdobie medzi platnosťou a účinnosťou sa nazýva legisvakačná lehota a slúži na to, aby sa každý, komu zo zákona vyplývajú určité práva alebo povinnosti, mohol oboznámiť s jeho obsahom.

Citát

Zákon č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky; § 19

(1) Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

(2) Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

(3) Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.

Referencie