Predpokladané epicentrum zemetrasenia

Zemetrasenie v Lisabone je zemetrasenie, ktoré postihlo oblasť Lisabonu v Portugalsku 1. novembra 1755 približne o 9:40 ráno.

Po zemetrasení nasledovali požiare a cunami, ktoré mali za následok silné poškodenie mesta a okolitých oblastí. Predpokladá sa, že zemetrasenie dosiahlo momentové magnitúdo okolo 8,5 až 9,0. Epicentrum zemetrasenia bolo asi 200 km na juhozápad od mysu sv. Vincenta v Atlantickom oceáne. V meste zahynulo asi 10 000 až 100 000 ľudí, čo z neho robí jedno z najničivejších zemetrasení v histórii.^[1]

Zemetrasenie umocnilo politické rozbroje v krajine a narušilo koloniálnu politiku Portugalska. Výrazne zapôsobilo na európskych osvietenských mysliteľov a výrazne inšpirovalo k zmenám teodícey. Bolo tiež prvým zemetrasením, ktorého deštruktívne účinky boli vedecky študované v rozľahlej oblasti, čo malo ďalekosiahly dopad na vznik modernej seizmológie a posudzovania ohrozenia zemetraseniami v staviteľstve.

Príčinou zemetrasenia bol pravdepodobne azorsko-gibraltársky transformný zlom, ktorý je hranicou medzi africkou a eurázijskou platňou. Zlom sa tiahne západne od Gibraltáru smerom do Atlantiku. Aktivita zlomu je známa aj z obdobia pred rokom 1755. Je známych 8 zemetrasení v 14. storočí, 5 v 16. storočí a 3 v 17. storočí. V 18. storočí došlo k zemetraseniam v roku 1724 a 1740.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemetrasenie v Lisabone

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.