Pútač na predstavenie zarzuely Doña Francisquita od Amadeo Vives

Zarzuela je španielske hudobno-dramatické dielo, v ktorom sa strieda hovorené slovo so spevom. Názov je odvodený od názvu kráľovského poľovníckeho paláca Palacio de la Zarzuela, ktorý dal postaviť v 17. storočí Filip IV. V tomto paláci sa uskutočnili prvé predstavenia Zarzuely určené pre kráľovský dvor.

Rozoznávame dve formy zarzuely:

• baroková zarzuela, ktorú založil spisovateľ Pedro Calderón de la Barca ktorý vo svojich drámach využíval hudbu. Samotný náyov "zarzuela" použil prvýkrát pri svojom diele El golfo de las sirenas ("Záliv sirén", 1657). Barokové zarzuely boli prevažne mytologické drámy, s piesňami a tancom, prípadne áriami podobnými opere.
• romantická zarzuela vďačí za svoj vznik snahe španielskych autorov na čele s Franciscom Barbieri a Emiliom Arrieta, vytvoriť vlastné divadelné umenie, ktoré by mohlo konkurovať francúzskemu a talianskemu vplyvu. Po revolúcii v roku 1868 došlo k postupnému zjednodušovaniu predstavení, aby sa znížili náklady ktoré sa prejavili nižšou cenou lístkou, dostupnejšou pre širšiu verejnosť. Predstavenia v troch dejstvách (príp. aj viac) sa označovali ako "género grande" a hrali sa Teatro de la Zarzuela. V roku 1873 bolo otvorené nové divadlo Apollo, ktoré začalo hrať zarzuely v jednom dejstve, označované ako "género chico", ktoré sa nakoniec stali populárnejšími.

Romantické zarzuely boli španielskou obdobou operiet, ovplyvnených ľudovou kultúrou a často sa používalo aj nárečie.

Medzi najznámejších autorov romantických zarzuel patria napr. Francisco Asenjo Barbieri, Pablo Sorozábal, Federico Moreno Torroba, Rafael Calleja, Jacinto Guerrero, Federico Chueca alebo José Serrano.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zarzuela

Externé odkazy

• Stránka o zarzuelách (po anglicky)