Vranovské skály
prírodná pamiatka
Pieskovcová veža Džbán nad osadou Vranov
Štát	Česko
Kraj	Liberecký kraj
Okres	Okres Česká Lípa
Lokalita	Ralsko (k. ú. Svébořice)
Nadmorská výška	333 - 432 m n. m.
Súradnice	50°40′3″S 14°45′31″V / 50,66750°S 14,75861°V / 50.66750; 14.75861
Rozloha	12,922 ha
Vznik	20. september 1990[1]
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Česká Lípa
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	1352
Vranovské skály Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Vranovské skály
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Európsky významná lokalita CZ0510028

Júliina vyhliadka - pozostatky vyhliadkového altánku z roku 1822

Vranovské skály sú prírodná pamiatka, štátom chránená od roku 1991. Ide o skupinu pieskovcových veží v katastrálnom území Svébořice mesta Ralsko, bezprostredne pri časti Vranov mesta Mimone na úpätí kopca Ralsko s rovnomenným hradom na Českolipsku. Sú súčasťou priestoru spravovaného Vojenskými lesmi a. s., predtým tu bol vojenský výcvikový priestor. Chránená plocha má rozlohu 12,92 ha vo výške 350 až 420 m n. m.^{[pozn. 1]} Predmetom ochrany je celý skalný komplex nad osadou Vranov^[2].

Vyhlásenie pamiatky

Prírodnú pamiatku Vranovské skály vyhlásil Všeobecne záväznou vyhláškou OkU Česká Lípa 15. novembra 1991, pridelený jej bol kód 1352.^[3].

Pretože na území okolo Ralska bol vojenský výcvikový priestor, nebolo územie v správe CHKO, ale (v roku 2003) v starostlivosti Ministerstva životného prostredia prostredníctvom jeho AOPK ČR - Agentúry ochrany prírody a krajiny.^[4].

Popis skál

Skupina skál je na južnej strane kopca Ralsko, oddelená od neho malým údolím. Je zaujímavá svojou svetlou farbou pieskovca kontrastujúceho s okolitými tmavými lesmi. Skaly majú rôzne farby, od takmer bielej, žltej až po tehlovo červenú. Jednotlivo boli pred desiatkami rokov pomenované Nemcami, premenované neskôr česky, niektoré sprístupnené a opatrené vyhliadkou. Na úpätí skál sú početné pukliny. Niektoré skaly sú zložené z pieskovcov rôznych farieb, rôzneho zloženia a veku. Skaly sú v nadmorskej výške 350 až 420 metrov a týčia sa nad osadou Vranov (tá je administratívne súčasťou blízkeho mesta Mimoň).^[5]. Vlastná prírodná pamiatka však leží už v katastrálnom území Svébořice, ktoré prislúchajú k mestu Ralsko. Spoločne s Ralskom sú Vranovské skály radené do Ralskej pahorkatiny, jej časti Zákupskej pahorkatiny.

Názvy skál

Najznámejšia je Júliina vyhlídka alebo Juliina výšina (nem. Julienshöhe). Túto skalu nechal v roku 1822 vybaviť vytesanými schodmi, zábradlím a vyhliadkovou plošinou gróf Franz (František) Harting na počesť svojej manželky grófky Juliany, rodenej Grundemannovej (1786-1866), ktorá si toto miesto veľmi obľúbila. Vyhliadka, kde stával drevený gloriet (drevený kruhový altánok), bola slávnostne otvorená 6. júna 1822 k 36. narodeninám grófky. Dnes je na tomto mieste zachovaný iba základový kruh, vtesaný do skaly.^[6] Z miesta je pekný výhľad na osadu Vranov i mesto Mimoň.

Ďalšími skalami sú Mléčný džbán čiže Džbán (nem. Molkenkrug), Kazatelna, Kočičí kámen, Luční kámen, Velký liščí kámen (nem. Fuchsstein), Luční věž (nem. Weisentein), Malý liščí kámen a Skluzavka.

Horolezectvo

Vranovské skály boli lezecky využívané už v 20. rokoch 20. storočia - napríklad na skalnej veži Džbán je zaznamenaná lezecká cesta Alter Weg, vyznačená Rudolfom Kauschkom. Potom, keď v druhej polovici 20. storočia táto oblasť bola súčasťou vojenského priestoru Ralsko a verejnosti nebola prístupná, skaly upadli do zabudnutia. Keďže sa staré popisy nezachovali, je tu v súčasnosti na 12 skalách evidovaných len 17 lezeckých ciest.^[7]

Predmet ochrany

Chránené sú nielen skaly, ale aj rastlinstvo (zakrpatené buky lesné, smrek obyčajný, medvedica lekárska, kokorík voňavý, cesnak tuhý, ostrica labkatá, vláskatec tajomný (Trichomanes speciosum)) a hniezdi tu nepravidelne sokol myšiar^[8].

Prístupnosť

Pod skalami vedie cestička spájajúca Mimoň cez osadu Vranov s obcou Noviny. Po úpätí je vytýčená červená turistická trasa vedúca z Mimone na vrchol Ralska a žltá trasa z Pertoltíc. Najbližšou železničnou traťou je 080, z Českej Lípy do Liberca a najbližšie zastávky vlaku sú v Mimoni a Pertolticiach (asi 4 km).^[9]

Zaujímavosti

Jaroslav Foglar sa nechal tunajšími skalami inšpirovať pri písaní príbehu Rýchle Šípy v pieskových skalách.^[10]

Referencie

1. ↑ Stránky AOPK ČR . . Dostupné online. (po česky)
2. ↑ RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy.  : KMa, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Vranovské skály, s. 184.
3. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Liberecko, zväzok III. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2002. ISBN 80-86064-43-3. Kapitola Okres Česká Lípa, s. 89.
4. ↑ MODRÝ ING. PHD, Martin; SÝKOROVÁ RNDR, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 42.
5. ↑ Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : , 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Mimoň, s. 37.
6. ↑ ŠŤASTNÝ, Jiří. Uličník Mimoně. Mimoň : Mesto Mimoň, 2012. ISBN 978-80-260-1337-2. Kapitola Vranov, s. 137.
7. ↑ Popis skalnej oblasti
8. ↑ Českolipsko do vrecka, str. 184
9. ↑ Mapa KČT 15, Máchův kraj, 4. vydanie. Praha : Trasa s.r.o, 2008. ISBN 978-80-7324-168-1.
10. ↑ TOUŠLOVÁ, Iveta; PODHORSKÝ, Marek; MARŠÁL, Josef. Toulavá kamera 3. Praha : freytag&berndt, 2006. ISBN 80-73156-264-4 Chybné ISBN. Kapitola Průrva Ploučnice, s. 118.

Pozri aj

• Zoznam chránených území v okrese Česká Lípa
• Zákupská pahorkatina
• Ralsko (696 m)
• Ralsko (hrad)
• Ralsko (vojenský priestor)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vranovské skály

Poznámka

1. ↑ ÚSOP uvádza nadmorskú výšku 333 - 432 m n. m.

Externé odkazy

• Na stránke Libereckého kraja
• Web IC hradcany.cz
• Web Potulky po Čechách
• Vranovské skaly na stránkach Geoparku Ralsko

Literatúra

• Gantz, Hasso. Kummergebirge und andere Gebiete Nordböhmens. Kummerské pohoria a ostatné oblasti severných Čiech. Kletterführer. Lezecký sprievodcu. Vlastným nákladom. 1996. 140 s. po nemecky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vranovské skály na českej Wikipédii.