Veporské pásmo

Geológia Západných Karpát

Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Veporské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát tvorená najmä predtreťohorným kryštalinikom a obalovými jednotkami. Jeho najvýznamnejšiu časť tvorí kryštalinikum veporika. Patrí do Centrálnych Západných Karpát^[1].

Geografické vymedzenie

Vystupuje najmä na Strednom Slovensku v podloží neovulkanitov ako tzv. sklenoteplický, pliešovský a lieskovecký ostrov, ďalej v Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, vo Volovských a Stolických vrchoch, Branisku a Čiernej hore. Od severnejšieho pásma jadrových pohorí ho delí čertovická línia, od gemerského pásma je oddelené margeciansko-lebeníckou líniou. V oblasti veporského pásma sa nachádza najväčší plutón Západných Karpát, označovaný ako veporský granitoidný plutón.

Tektonické členenie

Kryštalinikum je prekryté obalovými jednotkami Foederáta a Veľkého boku. Zatiaľ čo jednotka Foederáta je označovaná ako obalová jednotka južného verporika, veľkobocká jednotka predstavuje tzv. severné veporikum. Severné veporikum kontinuálne prechádza do odlepených sedimentov fatrika. Súčasťou pásma sú aj príkrovy silicika (drienocký, muránsky, stratenský) a hronika^[2]. Nachádzajú sa tu tiež trosky gemerika. Zvyšky gossauských sedimentov vrchnej kriedy a niekoľko reliktov neogénnych vulkanitov (sklenoteplický a pliešovský ostrov).

Na strednom Slovensku sa veporské pásmo sa v svojej klasickej oblasti v západnej časti Slovenského rudohoria a Kráľovohoľských Tatrách rozdeľuje na 4 zóny^[3]:

kohútska zóna - vystupuje medzi lubeníckou línoiou a muránskym zlomom
kráľovohoľská zóna - vystupuje medzi muránskym a pohorelským zlomom, za jej súčasť je často chápaná i muránsko-vernárska zóna
kraklovská zóna - vystupuje medzi pohorelským, osrblianskym zlomom a čertovickou líniou
ľubietovská zóna - vystupuje medzi čertovickou línou (ktorá však na povrchu nie je definovateľná), mýtňanským a osrblianskym zlomom

Samostatné zóny tvoria v Branisku a Čiernej hore^[3]:

Zaradenie Zemplínskych vrchov do veporského pásma je predmetom diskusie. Podľa súčasných poznatkov sa skôr jedná o odlišnú jednotku označovanú ako zemplinikum.

Referencie

↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
↑ ^a ^b Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56

Portál vedy o Zemi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.

[2] Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.

[Plašienka,_2006-3] Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56

[1]

[2]

[3]