Vápeč

	Vápeč
	vrch
	Pohľad na Vápeč z Hornej Poruby.
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okres	Ilava
Obce	Košecké Podhradie, Horná Poruba
Časť	Strážov
Pohorie	Strážovské vrchy
Podcelok	Zliechovská hornatina
Povodie	Váh
Nadmorská výška	955,5 m n. m. ;
Súradnice	48°56′21″S 18°19′34″V / 48,9393°S 18,3262°V
Geologické zloženie	dolomit
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po značke z obce Horná Poruba
	Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O chránenom území pozri Vápeč (národná prírodná rezervácia).

Súradnice: 48°56′21″S 18°19′34″V / 48,9393°S 18,3262°V

Vápeč (955,5 m n. m.^[1]^[2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Horná Poruba, približne 9 km juhovýchodne od Ilavy.^[3] Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 na výmere 75,38 ha.^[4]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.^[5] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Horná Poruba a Košecké Podhradie (osada Kopec).^[6] Je súčasťou mohutného masívu Suchej hory a leží na jeho západnom okraji.^[3]

Opis

Vápeč tvorí nezameniteľnú siluetu, vypínajúcu sa nad Porubskou brázdou. Atraktívny cieľ turistov je sedlom spojený so susednou, juhovýchodne situovanou Suchou horou (986 m n. m.), južne leží Homôľka (907 m n. m.), západne vrch Hoľazne (901 m n. m.), severne Mačičie (758 m n. m.) a východným smerom Čierny vrch (855 m n. m.) a Hrubá Zliezajňa (946 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu; východné a severné svahy odvodňuje Podhradský potok, západné a južné jeho prítok, Porubský potok. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí položená Horná Poruba a severovýchodne ležiaca osada Kopec, čoby miestna časť obce Košecké Podhradie. Juhozápadne sa nachádza Dolná Poruba a juhovýchodne sú lazy Valaskej Belej.^[3] Sedlom Palúch pod vrcholom prechádza trasa Cesty hrdinov SNP.

Geológia

Vápeč vytvára morfologicky dominantná príkrovová troska hronika. Na svahoch je budovaný hlavne vrchnotriasovými (tzv. hlavnými) dolomitmi^[7]. Vrchol tvoria wettersteinské vápence.

Flóra

Územie predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru. Celkový charakter lesnej a nelesnej vegetácie je submontánny. Prevládajú lesné spoločenstvá vápencových bučín, v menšej miere sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy. Na svahoch vrcholovej a podvrcholovej časti Vápeča sa nachádzajú trávnato-bylinné spoločenstvá, v ktorých majú prevahu druhy teplomilné, podiel horských druhov je menší, sústredený do chladnejších polôh.^[4]

Výhľady

Nesúvislý porast vrcholovej časti s rozsiahlou skalnatou časťou, poloha vrchu a nadmorská výška umožňuje zaujímavé výhľady. Veľmi dobre sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach vidieť Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Súľovské vrchy, časť Malej a Veľkej Fatry, pohorie Vtáčnik, Pohronský Inovec a Tribeč.^[8]

Prístup

po červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Palúch:
- zo západného smeru z Omšenskej Baby cez Hornú Porubu
- od východu zo Zliechova
po značke z Ilavy
po značke:
- zo západu z Prejty cez Hornú Porubu
- z južného smeru zo sedla pod Homôľkou^[3]

Referencie

↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Vápeč. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ Maheľ, M., (Editor), 1982, Geologická mapa Strážovských vrchov 1 : 50 000. Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Vápeč (národná prírodná rezervácia)
Strážov (geomorfologická časť) – geomorfologická časť
Zliechovská hornatina – geomorfologický podcelok
Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeč

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[M-1] Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.

[2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.

[mapa-3] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[ŠOP-4] Vápeč. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[skg-6] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.

[7] Maheľ, M., (Editor), 1982, Geologická mapa Strážovských vrchov 1 : 50 000. Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.

[8] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

z d u Strážovské vrchy
Podcelky (časti)	Malá Magura Nitrické vrchy Drieňov Kšinianska kotlina Rokoš Rokošské predhorie Suchý Vestenická brána Trenčianska vrchovina Butkovská brázda Butkovské bradlá Holázne Ostrý Porubská brázda Teplická vrchovina Zliechovská hornatina Basky Belianska kotlina Belianska vrchovina Čičmianska kotlina Javorinka Kňaží stôl Slatinská brázda Strážov Temešská vrchovina Zliechovská kotlina
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy
Národné prírodné rezervácie	Bradlo Rokoš Strážov Vápeč
Prírodné rezervácie	Bindárka Jankov vŕšok Jedlie Kňaží stôl Ľutovský Drieňovec Omšenská Baba Ostrý vrch Pod Homôľkou Rysia Temešská skala Trubárka Udrina Veľký vrch Žihľavník Žrebíky
Národné prírodné pamiatky	Lánce Prepoštská jaskyňa
Prírodné pamiatky	Brložná diera Čerešňová jaskyňa Hradná jaskyňa Košútova jaskyňa Mitická slatina Mojtínska jaskyňa Nitrica Potok Machnáč Prečínska skalka Prielom Nitrice Stará Bebrava Zliechovský močiar Žernovská jaskyňa
Územie Natura 2000	Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy
Chránený areál	Motešický park
Kultúrne a historické pamiatky	Bojnický zámok Čičmany hrad Košeca hrad Uhrovec
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Strážov (1 213) Magura (1 141) Malá Magura (1 101) Homôľka (1 072) Čierny vrch (1 068) Hrubá Kečka (1 037) Suchý vrch (1 028) Rokoš (1 010) Vápeč (956) Baské (955) Žihľavník (953) Ostrá Kečka (938) Temešská skala (910) Ostrá Malenica (909) Ostrý vrch (767) Tupá Malenica (661) Drieňový vrch (615) Jankov vŕšok (533)