Ummagumma
Koncertný album a Štúdiový album – Pink Floyd
Dátum vydania	25. október 1969
Žáner	progresívny rock Psychedelický rock
Dĺžka	86:11
Vydavateľstvo	Columbia/EMI (UK) Harvest/Capitol (USA)
Producent	Pink Floyd Norman Smith
Odborné recenzie
All Music Guide
Pink Floyd – chronológia
More (1969)	Ummagumma (1969)	Atom Heart Mother (1970)

Ummagumma je kombináciou progresívneho a psychedelického rocku na dvojalbume od skupiny Pink Floyd, ktorý bol vydaný v roku 1969. Prvý disk obsahuje nahrávky ich vtedajších hlavných hitov zo živých koncertov. Druhý obsahuje individuálne kompozície každého člena skupiny.

O albume

Ummagumma je dvojalbum.

Prvý disk bol nahrávaný naživo 27. apríla, 1969 v klube Mothers v Birminghame a nasledujúci týždeň 2. mája v Manchester College of Commerce.

Druhý disk obsahuje štyri sólové segmenty, na každej polovici vtedajšej vinylovej platne má každý člen svoju časť.

Album bol vydaný v 25. októbra, 1969 v Spojenom kráľovstve a 10. novembra, 1969 v USA. Umiestnil sa v hitparádach na piatom mieste v UK a na 74-tom mieste v USA. Bol to prvý album skupiny Pink Floyd, ktorý sa dostal v USA do prvej stovky rebríčka popularity. Zlatú platňu album v USA získal vo februári 1974 a platinovú v marci 1994.

Roku 1987 vyšla reedícia albumu na dvoch CD. Digitálne remastrovaná verzia bola vydaná roku 1994 v Spojenom Kráľovstve a v roku 1995 v USA.

Album nahrali

• Roger Waters - basová gitara, gitara a spev v „Grantchester Meadows“, všetky páskové efekty v skladbe „Several Species…“
• David Gilmour - spev, gitara, všetky nástroje a spev v skladbe „The Narrow Way“ (gitary, vokály, klávesy, bicie a basová gitara)
• Richard Wright - klávesy, vokály, všetky nástroje v skladbe „Sysyphus“ (klávesy, bicie, gitara a hlasy)
• Nick Mason - bicie, perkusie, všetky nástroje v skladbe „The Grand Vizier's Garden Party“ (mimo flauty)*
• Lindy Mason (vtedy Masonova manželka) - Flauta (nie je uvedené na obale albumu)

Zoznam skladieb

Pár zaujímavostí k albumu

• Slovo “Ummagumma” je britský slangový výraz pre sexuálny styk. V názve albumu významovo podtrháva jeho hlavnú myšlienku: chuť experimentovať.
• Do živých nahrávok boli dodatočne nadabované efekty.
• Dizajn obalu navrhlo grafické štúdio Hipgnosis Storma Thorgersona.
• Tento album je posledným, na ktorého vonkajšom obale sú vyobrazení členovia skupiny.
• Na obale albumu je udaný nesprávny dátum nahrávania koncertnej časti na jún, 1969.
• Prvotná myšlienka pri nahrávaní koncertnej časti albumu bola o tom, že ich vydaním skončia prezentácie týchto skladieb na koncertoch. Vplyvom zvýšenej popularity po vydaní albumu došlo ale k tomu, že publikum si tieto skladby na koncertoch vyžadovalo a skupina musela od pôvodného zámeru niekoľkokrát upustiť.
• Až do vydania albumu The Division Bell bol tento album jediným na ktorom bola inštrumentalistkou žena. Vtedajšia Masonova manželka Lindy hrá na flaute v prvom a treťom parte jeho skladby „Záhradná slávnosť veľkého vezíra“ („The Grand Vizier's Garden Party“). Tretí part tejto skladby je jednou z najkratších skladieb, akú kedy skupina Pink Floyd nahrala. Porovnateľné svojou dĺžkou sú iba skladby „Stop“ z albumu The Wall (0:32“) a skladba „A New Machine Part. 2“ za albumu A Momentary Lapse of Reason (0:38“).

Externé odkazy