A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Trnavská univerzita | |
Budova Teologickej a Filozofickej fakulty | |
Základné informácie | |
---|---|
Rok založenia | 1635 |
Rok zatvorenia | 1777 |
Kontaktné údaje | |
Miesto | Trnava, Habsburská monarchia |
Trnavská univerzita (lat. Universitas Tyrnaviensis) bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 – 1777. Bola jednou z prvých univerzít na území dnešného Slovenska.
Dejiny
Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. Habsburský založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635.
Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. V čase rozvoja zaberala komplex budov vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku ako Univerzitné budovy historickej Trnavskej univerzity v roku 1990. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal Juraj Dobronoki.
Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Tie však boli deponované v meste Augsburg, ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 3 600 zlatých.[1]
Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal Tigáz Jászberényi. Spočiatku mala univerzita iba 10 – 12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.
V roku 1667 pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (Lippay) sumou 15 000 zlatých. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekársku fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.
Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu (hvezdárni), ktoré bolo zriadené v roku 1753 vtedajším rektorom Františkom Borgiom Kérim (* 1702 – † 1768).[2] Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.
Trnavská univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777.[3]
Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity nie je v pravom zmysle slova žiadna zo slovenských ani maďarských univerzít. Napríklad Univerzita Loránda Eötvösa (Eötvös Loránd Tudományegyetem; ELTE) sa vyvinula ako nástupkyňa po presťahovaní Trnavskej univerzity do Budína. Pôvodná univerzita totiž zakrátko v Budíne ukončila svoju činnosť a v roku 1784 bola na druhej strane Dunaja vo vtedajšej Pešti vytvorená nová Uhorská kráľovská univerzita, a tak právne až vtedy vznikla samotná ELTE. Neskôr sa z ELTE v roku 1950 osamostatnila teologická a v roku 1951 aj lekárska fakulta. Z osamostatnenej teologickej fakulty sa vyvinula dnešná Katolícka univerzita Petra Pázmaňa, ktorá si na svojom webe uvádza, že je právnou nástupkyňou teologickej fakulty historickej Universitas Tyrnaviensis.[4]
Významní profesori
- Maximilián Hell (* 1720 – † 1792), astronóm
- István Katona (* 1732 – † 1811), historik
- Martin Sentiváni (* 1633 – † 1705), polyhistor, teológ, univerzitný rektor
- Samuel Timon (* 1675 – † 1736), historik
Literatúra
- HOLOŠOVÁ, Alžbeta a kol.: Trnavská univerzita vo svetle dejín. Trnava; Kraków : Ústav dejín Trnavskej univerzity; Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 443 s. ISBN 978-83-7490-480-3.
- HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 – 1785. Trnava : Trnavská univerzita, 2012. 118 s. ISBN 978-80-8082-566-9.
- ŠIMONČIČ, Jozef – HOLOŠOVÁ, Alžbeta (eds.): Dejiny Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010. Trnava : Typi Universitas Tyrnaviensis, 2010. 370 s. ISBN 978-80-8082-353-5. Prvá kapitola obsahuje v úplnosti publikáciu: JANKOVIČ, Vendelín: Trnavská univerzita : Kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava : Pamiatkový úrad, 1995. 72 s. ISBN 80-967163-3-6.
- séria zborníkov Fons Tyrnaviensis vydávaná od roku 2006
- ŠIMONČIČ, Jozef – ŠKOVIERA, Daniel: Trnavská univerzita v dokumentoch (1635 – 1998). Bratislava : Veda, 2002. 79 s. ISBN 80-224-0730-5.
- ŠIMONČIČ, Jozef (zost.): Trnavská univerzita 1635 – 1777. Trnava : Trnavská univerzita, 1996. 403 s. ISBN 80-88774-15-2.
- ČIČAJ, Viliam (zost.): Trnavská univerzita v slovenských dejinách. Bratislava : Veda, 1987. 308 s.
- NOVACKÁ, Mária (zost.): Trnavská univerzita v dejinách školstva a vzdelanosti : Zborník referátov vedeckej konferencie konanej v Bratislave dňa 26. 11. 1985. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 1986. 303 s.
- BANÍK, Anton Augustín (red.): Pamiatke Trnavskej Univerzity : 1635 – 1777. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1935. 306 s.
Referencie
- ↑ JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava 1995, s. 15.
- ↑ HOLOŠOVÁ, A. - ŽAŽOVÁ, H.: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 – 1785. Trnava 2012, s. 25.
- ↑ JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava 1995, s. 68.
- ↑ Pázmány Péter Catholic University | Our History . ppke.hu, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
- Acta et scripta sanctorum – dielo ilustrované profesorom, doktorom teológie a emeritným kancelárom Trnavskej univerzity Jánom Baptistom Prileszkým z roku 1766 v Digitálnej knižnici UKB
- BOLLANDUS, J., PRILESZKY, J. / Acta Sanctorum Ungariae ... z r. 1743 - dielo, kde Prileszky (profesor, doktor teológie a emeritný kancelár Trnavskej univerzity) je spoluautorom - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- 13 faktov o historickej Trnavskej univerzite, ktoré ste ešte nevedeli
- Universitas Tyrnaviensis: jedinečný architektonický komplex vzdelávacieho charakteru
- 385. výročie: Osobnosti historickej Trnavskej univerzity známe mimo hraníc Uhorska
Súradnice: 48°22′42″S 17°35′15″V / 48,378215°S 17,587395°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk