A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Teng Siao-pching | ||||||||
Teng Siao-pching v roku 1979 | ||||||||
Prvý podpredseda Štátnej rady ČĽR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 17. január 1975 – 18. jún 1983 | ||||||||
Predseda Ústrednej vojenskej komisie | ||||||||
V úrade 28. jún 1981 – 9. november 1989 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 22. august 1904 Kuang-an, Čching (dnešná Čína) | |||||||
Úmrtie | 19. február 1997 (92 rokov) Peking, Čína | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Číny (od 1924) | |||||||
Národnosť | Hakka | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka | ||||||||
Deti | 3 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Teng Siao-pching | ||||||||
Teng Siao-pching (multimediálne súbory) | ||||||||
Teng Siao-pching (čín. 邓小平; pchin-jin: Dèng Xiǎopíng; * 22. august 1904, Kuang-an – † 19. február 1997, Peking) bol čínsky revolučný vodca, vojenský veliteľ a štátnik, ktorý bol najvyšším vodcom Čínskej ľudovej republiky od decembra 1978 do novembra 1989, hoci nikdy nezastával funkciu hlavy štátu alebo vlády. Po smrti predsedu Komunistickej strany Číny Mao Ce-tunga v roku 1976 sa Teng postupne dostal k najvyššej moci a krajinu viedol prostredníctvom ďalekosiahlych hospodárskych reforiem, vďaka ktorým si vyslúžil povesť „architekta modernej Číny“. Významne prispel k tomu, že Čína sa stala jednou z najväčších ekonomík na svete.[1]
Životopis
Narodil sa v provincii S’-čchuan v rodine príslušníkov národnostnej menšiny Hakka.[2] Po štúdiu na Čunkinskej prípravnej škole odišiel v roku 1919 ako pätnásťročný na štúdiá do Francúzska. Vo Francúzsku však strávil viac času prácou ako štúdiom a pod vplyvom kolegov (okrem iných aj Čou En-laja) začal študovať marxistické myšlienky. V roku 1924 sa stal členom Komunistickej strany Číny a vo februári až auguste 1926 absolvoval krátke štúdium v Moskve.[3] Toho istého roku sa po siedmich rokoch vrátil do Číny. V Číne sa aktívne zúčastnil na aktivitách komunistickej strany – viedol povstanie proti vládnemu Kuomintangu, zakladal soviety vo vidieckych oblastiach južnej Číny, zúčastnil sa na Dlhom pochode, bojoval v komunistickej armáde proti Japoncom a bol pri vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949.
Ako osoba blízka Mao Ce-tungovi stúpal po straníckom rebríčku a v roku 1954 sa stal generálnym tajomníkom strany.[3] V roku 1957 sa podieľal na kampani proti pravičiarom, ktorá zlikvidovala celú jednu generáciu intelektuálov.[4] Počas Veľkého skoku vpred, vidiac jeho negatívne dôsledky, presadzoval spoločne s prezidentom Liou Šao-čchim pragmatickú politiku. Z tejto doby pochádza jeho najznámejší výrok: „Je mi jedno, či je mačka biela alebo čierna, je dobrá, pokiaľ chytá myši.“[5] Teng spolu s prezidentom Liouom de facto vytvorili pravicové krídlo v strane, a preto sa stali terčom kritiky počas kultúrnej revolúcie, ktorá začala v roku 1966.[3] Teng bol poslaný pracovať do továrne vyrábajúcej traktory v južnej Číne. V roku 1972 ho Mao, potom ako prijal jeho sebakritiku, povolal späť do Pekingu. Po Čou En-lajovej smrti na začiatku roka 1976 však bol Teng opäť odstavený od moci, tentoraz tzv. bandou štyroch, a poslaný do S’-čchuanu.
Po smrti Mao Ce-tunga v septembri 1976 sa Teng Siao-pching postupne pomocou známostí od júla 1977 dostával na vyššie pozície v rámci strany a štátneho aparátu.[3] Postupne sa mu podarilo vyšachovať z najvyšších pozícií Maovho nástupcu Chu Kuo-fenga a dosadiť do najvyšších pozícií svojich protežantov. Sám na najvyššie priečky v administratíve nevystúpil a v roku 1987 odišiel i zo straníckeho vedenia a politiku ovplyvňoval z úzadia.
Teng Siao-pching nastúpil trend otvorenia sa Číny Západu a v roku 1978 normalizoval vzťahy s Japonskom. Nasledujúci rok podnikol cestu do USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Jimmym Carterom. Od roku 1979 Čína a USA nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy.[6] V osemdesiatych rokoch sa snažil zjednotiť Hongkong, Macao a Taiwan s Čínou a rozvinul myšlienku „jedna krajina, dva systémy“. V roku 1984 podpísal s Margaret Thatcherovou zmluvu o prechode Hongkongu pod čínsku správu v roku 1997. Nasledujúceho roku podpísal podobnú zmluvu s Portugalskom o Macau. V roku 1978 naštartoval ekonomickú reformu, ktorej ciele boli definované štyrmi modernizáciami, a to poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a technológie a obrany. Týmto sa čínska ekonomika transformovala na tzv. „socialistické trhové hospodárstvo“. Prvým krokom bola dekolektivizácia poľnohospodárstva a s tým spojená možnosť roľníkov predávať prebytky na trhu. Ďalším Tengovým revolučným krokom bolo založenie „špeciálnych ekonomických zón“ v pobrežných oblastiach južnej Číny, ktoré boli proexportne orientované a zároveň pritiahli do krajiny zahraničných investorov. V roku 1992 vykonal slávnu cestu na juh, čím dodal silný podnet k rastu čínskej ekonomiky, ktorá bola otrasená sankciami po udalostiach na Námestí Tchien-an-men v roku 1989.[7]
Referencie
- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Teng Siao-pching: první muž Říše středu. Vyd. 1. Praha : Epocha, 1996. 89 s. (Portréty; zv. 2.) ISBN 80-902129-1-3. S. 27.
- ↑ Luodai, a Hakkanese town in Sichuan Province . gov.cn, . Dostupné online. Archivované 2018-09-17 z originálu.
- ↑ a b c d TENG SIAO-PCHING. In: KRIEGER, Joel, ed. Oxfordský slovník světové politiky. Preklad Zdena Gellnarová et al. České vyd. 1. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. S. 884-886.
- ↑ ČTK: Teng Siao-pching napravoval Maovy ideologické výstřelky
- ↑ MORAVČÍK, L. Dve revolúcie Teng Siao-pchinga . noveslovo.sk, 26.6.2009, . Dostupné online.
- ↑ VZTAHY ČÍNA-USA. In: KRIEGER, Joel, ed. Oxfordský slovník světové politiky. Preklad Zdena Gellnarová et al. České vyd. 1. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. S. 977-979.
- ↑ Patriarcha čínskych reforiem Teng Siao-pching oslávil 92. narodeniny . sme.sk, 23.8.1996, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teng Siao-pching
Externé odkazy
- Teng Siao-pching na stránkach encyklopedia.sme.sk (po slovensky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk