A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Synapsia (z gr. syn = spolu, haptein = chopiť) je miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. Plazmatická membrána synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické receptory.
Názov synapsia zaviedol v roku 1897 Charles Scott Sherrington.[1]
Dejiny
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.[1]
Delenie
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:
- axo-dendritické – k prenosu vzruchu dochádza z axónu na dendrit ďalšieho neurónu
- axo-somatické – prenos axón – telo neurónu
- axo-axónové – prenos axón – axón
- dendro-dendritické – prenos dendrit – dendrit
- somato-dendritické – prenos telo neurónu – dendrit
- somato-somatické
Podľa efektu na:[2]
- excitačné – stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
- inhibičné – utlmujú nejakú činnosť
Zloženie
Synapsia sa skladá z 3 základných častí:
- presynaptickej,
- postsynaptickej,
- synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.
Presynaptická časť je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem mitochondrií a ďalších organel obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri synaptickej štrbine. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných kalciových kanálov a vtoku Ca2+ do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces exocytózy a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – mediátor do synaptickej štrbiny.[2] Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu postsynaptickej časti. Väzbou mediátora na jej receptory v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik akčného potenciálu a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.
Funkčné typy
Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. chemické synapsie. Tieto prevládajú u človeka a vyšších stavovcov. Okrem chemických existujú ešte elektrické a zmiešané synapsie.
Elektrické synapsie umožňujú neobyčajne rýchly prenos vzruchovej aktivity medzi neurónmi. Presynaptická a postsynaptická membrána sú pri tomto type prenosu veľmi blízko (ich vzdialenosť je menšia ako 2 nm), čo umožňuje priamy prechod vzruchu. U cicavcov (Mammalia) sa tento typ vyskytuje iba zriedka (napr. v mozočku potkanov a mačiek).
Zmiešané synapsie predstavujú kombináciu chemickej a elektrickej synapsie. Je to zvláštny typ spojenia, kde sa na jednej a tej istej synapsie uskutočňuje chemický aj elektrický prenos vzruchu. Tento typ sa vyskytuje iba u nižších stavovcov (napr. v CNS rýb, v mozočku a mieche žiab a pod.).
Regulácia
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi:
- postsynaptická inhibícia – uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl- a K+ kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu
- presynaptická ihnibícia – inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu – časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.
Pozri aj
Referencie
- ↑ a b PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 35. (česky)
- ↑ a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)
Externé odkazy
Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk