Srebrenica - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Srebrenica
 ...
Srebrenica
Сребреница
mesto
Pohľad na mesto
Erb
Štát Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Región Republika srbská
Rieka Bosna
Nadmorská výška 375 m n. m.
Súradnice 44°06′12″S 19°18′53″V / 44,10333°S 19,31472°V / 44.10333; 19.31472
Rozloha 526,83 km² (52 683 ha)
Obyvateľstvo 13 409 (2013)
Hustota 25,45 obyv./km²
Starosta Mladen Grujičić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Srebrenica (cyr. Сребреница) je mesto na východe územia Bosny a Hercegoviny, spadajúce pod Republiku srbskú.

V minulosti bolo mesto známe vďaka neďalekým kúpeľom a ťažbe soli, olova, zinku a zlata. Samotné meno mesta je odvodené od slova striebro.

Podľa sčítania ľudu z roku 1991 zdržiavalo v srebrenickej oblasti 37 213 obyvateľov, z toho 72,9 % Bosniakov a 25,2 % Srbov.

Masaker v Srebrenici

Bližšie informácie v hlavnom článku: Srebrenický masaker
Pamätník masakru v Potočari

Dňa 6. júla 1995, počas vojny v Bosne na srebrenickú enklávu bosnianskych moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením Ratka Mladića. Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek k Tuzle, ostatní sa vydali na niekoľko kilometrov vzdialenému Potočaru, kde sa chceli uchýliť pod ochranu jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní bolo mesto vyplienené a začalo sa hromadne vraždiť. Organizácie bosnianskych moslimov tvrdia, že bolo zabitých až 8 373 mužov, doteraz však nie je jasné, koľko ich bolo popravených a koľko zomrelo v boji, a vyšetrovanie sprevádzala obrovská politizácia a mnohé nevyjasnené okolnosti.[1] Mnoho žien bolo znásilnených, došlo aj k vraždám žien a neplnoletých detí.

Masaker v Srebrenici je najväčší vojnový zločin v Európe od konca druhej svetovej vojny. Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srebrenica

Zdroj

  1. Edward S. Herman, The Politics of the Srebrenica Massacre, http://www.srebrenica-report.com/politics.htm Archivované 2013-03-13 na Wayback Machine.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srebrenica na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Srebrenica





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk