Spišskosobotská kronika

Spišskosobotská kronika
Georgenberger Chronik
	; Faksimile rukopisu Spišskosobotskej korniky, druhá polovica 15. storočia, Štátny archív v Prešove – pracovisko Archív Poprad, Poprad, fond Archív mesta Spišská Sobota, cod. 14 (Cat. no. 656)
Pôvodný jazyk	nemčina
Krajina vydania	Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu	druhá polovica 15. storočia
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika

Spišskosobotská kronika (nem. Georgenberger Chronik, maď. Szepesszombati krónika alebo Szepesszombati krónikának) je po nemecky napísaná kronika z druhej polovici 15. storočia, ktorú objavili v Spišskej Sobote a podľa toho dostala aj meno. Jej text bol skrytý v kódexe s 25 fóliami s rukopisom Spišskej právnej knihy (Zipser Willkür).^[1]^:102 Autorom kroniky je neznámy spišský kronikár z 15. storočia, ktorý zaznamenal historické udalosti v Uhorsku a najmä na Spiši, ako posledné zaznamenal udalosti z roku 1457. Spišskosobotská kronika ako historický prameň ku štúdiu stredovekej nemčiny bola v roku 1986 vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Plný text Spišskosobotskej kroniky v slovenčine vyšiel v roku 1995 v rámci knihy Kroniky stredovekého Slovenska.^[1]^:104-111 Spišskosobotská kronika je dnes uložená vo fonde Archívu mesta Spišská Sobota na pracovisku Archívu Poprade, ktoré spadá pod Štátny archív v Prešove.^[2]

Obsah

Kronika predstavuje dejiny Uhorska od roku 997 do roku 1457. Autor sa zaujíma o etnografiu Uhorska a Spiša alebo križiacke výpravy, v ktorých zdôrazňuje vedúcu úlohu nemeckých síl. Najväčších uhorských panovníkov považuje za etnických Nemcov a podčiarkuje lojalitu Spišských Nemcov k uhorskej korune.^[3] Okrem udalostí z Uhorska prináša výklad o udalostiach vzťahujúcich sa na Spiš, napr. príchod Nemcov na Spiš v období vlády Bela II., postavenie ochranného múru na Kláštorisku, založenie a požiar mesta Levoča, pustošenia Spiša vojskami Ladislava IV. a pod. Zaujímavý je záznam o rabovaní husitov na Spiši v roku 1433.

„	Treba uviesť, že na Spiš prišli bez pochýb Sasi a ak ich sem priviedol kráľ menom Belo, musel to byť tento Belo, lebo on dozaista priviedol do krajiny mnoho ďalších hostí, a to preto, aby s ich pomocou mohol premôcť svojich nepriateľov.	“
– Opis príchodu Sasov

„	Tatári zostali v krajine tri roky a v tom čase nikto nemohol orať ani siať, a preto po ich odchode zomieralo od hladu viac ľudí, než ich bolo vtedy zabitých a zajatých. Nastal taký veľký hlad, že matky jedli svoje deti a ľudia boli nútení jesť miesto múky hlinu z istého vrchu, ako sa o tom zmieňuje Martinova kronika. Možno sa nazdávať, že sa to stalo na vrchu, kde stojí kláštor kartuziánov, lebo Spišiaci obohnali vtedy tento vrch múrom, čo sa dá ešte vidieť, a tak sa zachránili s deťmi a manželkami pred tatárskou ukrutnosťou.	“
– Tatársky vpád

„	Na veľkonočný pondelok (pozn. 1. 4.) roku Pána 1431 prevažná časť mesta Levoče vyhorela.	“
– Požiar Levoče v roku 1431

„	Na sviatok sv. Marka (pozn. 25. 4.) roku Pána 1433 prišli cez Poľsko na Spiš husiti s početným vojskom a vozovou hradbou, na čele so svojím veliteľom Janom Pardusom a zmocnili sa Kežmarku. Drancovali, pálili, zabíjali a zajímali ľudí. Štrnásť dní mali v moci Spiš a potom sa vrátili cez Liptov späť domov.	“
– Vpád husitov na Spiš v roku 1433

„	Roku Pána 1453 obsadil Pe(ter) A(xamit) (---) pri Hrabušiciach a spôsobila mu (---) oheň, zabíjanie, drancovanie a s (---) kráľovým vojskom obľahol ju spolu (---) Spiš; nemohli ho nijako napa(dnúť) (---) musel ich vykúpiť za peniaze (---) veľký mor.	“
– Bratríci na Zelenej hore na Spiši

Zdroje a pramene kroniky

Kronika začína rozpravou o uhorskom národopise, v ktorej autor uvádza ako zdroj Uhorskú kroniku (dy vngerische cronica). Pravdepodobne ide niektorú z kroník napísaných v 14. storočí, najskôr z Uhorskej kroniky (Ungarische Cronica) od Heinricha z Mügelna alebo Viedenskej maľovanej kroniky. V časti o tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1244 odkazuje na Súbežná kronika pápežov a cisárov a o siedmich obdobiach sveta (dy cronica Martiniana) od Martina z Opavy, kronikára a právnika v 13. storočí. Spišskosobotská kronika neskôr poslúžila ako prameň v neskoršej histografii Spiša, najmä v diele levočského kronikára Gašpara Haina z roku 1687.^[3]

Referencie

↑ ^a ^b SOPKO, Július. Kroniky stredovekého Slovenska, Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1995. 384 s. ISBN 80-85501-06-6.
↑ Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve . Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑ ^a ^b Stephen Mossman. Georgenberger Chronik. In: Encyclopedia of the Medieval Chronicle. Ed. Graeme Dunphy, Cristian Bratu. Vol. 1. A – I. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-184640. S. 685. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

327. NEZNÁMY SPIŠSKÝ KRONIKÁR Z 15. STOROČIA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 366 – 367.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Kroniky-1] SOPKO, Július. Kroniky stredovekého Slovenska, Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1995. 384 s. ISBN 80-85501-06-6.

[2] Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve . Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dostupné online.

[:0-3] Stephen Mossman. Georgenberger Chronik. In: Encyclopedia of the Medieval Chronicle. Ed. Graeme Dunphy, Cristian Bratu. Vol. 1. A – I. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-184640. S. 685. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

Spišskosobotská kronika
Georgenberger Chronik
Faksimile rukopisu Spišskosobotskej korniky, druhá polovica 15. storočia, Štátny archív v Prešove – pracovisko Archív Poprad, Poprad, fond Archív mesta Spišská Sobota, cod. 14 (Cat. no. 656)

Pôvodný jazyk	nemčina
Krajina vydania	Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu	druhá polovica 15. storočia
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika