A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sonátová forma je hudobná forma využívaná v dielach klasickej hudby. Je to najviac rozšírená forma. Sonátovú formu majú prvé vety rôznych diel komornej i orchestrálnej hudby - sonát, sláčikových kvartét, ouvertúr, koncertov, symfónií, a iných. Často sa využíva tiež v záverečných vetách sonát, sláčikových kvartét a koncertov.
Dejiny
Hoci v období baroka už existovali skladby označované sonáty, sonátová forma ako taká neexistovala. Počiatky tradičnej sonátovej formy siahajú do obdobia raného klasicizmu, kde sa o jej vývoj zaslúžili najmä Johann Stamitz, Carl Philip Emmanuel Bach a ďalší skladatelia. O ustálenie jej formy sa významným sposobom zaslúžil Joseph Haydn. V dobe Haydna, Mozarta a Beethovena už mala sonátová forma pevne danú štruktúru. Sonátová forma sa stala základnou hudobnou formou, využívanou počas celého romantizmu i 20. storočia. Postupne však dochádzalo k modifikáciam rozneho rozsahu.
Štruktúra
Sonátová forma môže začínať buď priamo expozíciou, alebo jej predchádza úvod. Úvod má úlohu uviesť poslucháča do atmosféry vlastnej skladby. Podľa rozsahu a tematickej samostatnosti rozlišujeme 2 typy úvodu:
- Malý typ úvodu
- Veľký typ úvodu
Základná štruktúra sonátovej formy pozostáva z troch častí:
- expozícia
- rozvedenie
- repríza
Expozícia
V expozícií skladateľ uvedie hlavný tematický materiál vety. Ten tvoria jednotlivé témy:
- Hlavná téma - písaná v základnej tónine (tá sa zvyčajne uvádza i v názve diela).
- Vedľajšia téma - písaná v dominantnej tónine. Ak je základná tónina durová, dominantná je taktiež durová, o kvintu vyššie (príklad: základná tónina je C-dur, dominantná G-dur). Ak je základná tónina molová, vo vedľajšej vete sa využíva paralelná durová tónina (napríklad základná tónina c-mol a vo vedľajšej téme Es-dur). Nálada druhej témy je vždy odlišná od hlavnej témy, aby sa dosiahol kontrast. Vedľajšia téma je väčšinou lyrickejšia a jemnejšia.
- Záverečná téma - v rovnakej tónine ako vedľajšia, vyvažuje predchádzajúce témy a uzatvára expozíciu. Nemusí byť vždy prítomná.
Rozvedenie
Kým expozícia uvádza hlavný materiál, úlohou rozvedenia je spracovať, rozviesť tieto témy. Diel rozvedenia v priebehu vývoja postupne nadobudol väčšiu dôležitosť - od náznakovitého rozvedenia v počiatočnom vývojovom štádiu cez rozvinutý tvar, keď bolo rovnocenné s krajnými dielmi až po takú formu, v ktorej sa stáva ťažiskom celej sonátovej formy (najmä v novšej hudbe). Rozvedenie je dielom sonátovej formy, pre ktorý platí najmenej obmedzení, skladateľ v ňom môže použiť rôzne spôsoby motivicko - tematickej práce. Aj tonálny plán rozvedenia je voľný. Spravidla sa však obchádzajú tóniny, ktoré boli použité v expozícii (najmä hlavná tónina). Formový rozvrh a rozsah rozvedenia závisia od možnosti spracovanie jednotlivých tém a celkového rozsahu sonátovej formy, ako aj od toho, akú dôležitosť zastáva rozvedenie v sonátovej forme.
Vo väčšine sonát však nachádzame tri typické úseky, na ktoré je rozčlenené rozvedenie:
- vstupný usek
- vlastné rozvedenie
- návratný úsek
Repríza
Repríza je posledný diel sonátovej formy, ktorý má úlohu zopakovať tematický materiál expozície. Svojím charakterom vyvažuje dynamický priebeh rozvedenia a z formového hľadiska uspokojivo uzatvára celú časť v základnej tónine.
- Hlavná téma - obvykle v rovnakej tónine ako v expozícií.
- Vedľajšia téma - v podobnej forme ako v expozícií, ale tentokrát v základnej tónine. Vzácne môže byť písaná v molovej tónine s rovnakým základným tónom (napríklad téma v expozícií je C-dur a téma v repríze c-mol).
K tejto základnej podobe sonátovej formy sa niekedy pridáva introdukcia na úvod a kóda na úplny záver.
So spomínanými atribútmi sonátovej formy sa stretávame najmä v období klasicizmu a skorého romantizmu. Postupne došlo k viacerým inováciám. V neskorších skladbách sa skladatelia neuspokojili len s expozíciou dvoch alebo troch tém, ale v tejto časti uplatnili viacero previazaných hudobných nápadov. Podobne je v neskorších sonátach repríza iba voľnou parafrázou expozície a témy tu často prechádzajú do ďalšieho, kratšieho prevedenia.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk