A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sokol | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okresy | Martin, Turčianske Teplice |
Obce | Kláštor pod Znievom, Abramová, Ondrašová |
Pohorie | Žiar |
Podcelok | Sokol |
Povodie | Turiec |
Nadmorská výška | 1 011,0 m n. m. |
Súradnice | 48°57′11″S 18°45′05″V / 48,953°S 18,7513°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neznačený |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sokol (1 011,0 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Ondrašová, približne 10 km severozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]
Poloha
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sokol.[3] Vrchol leží na území Žilinského kraja, na pomedzí okresov Martin a Turčianske Teplice a zasahuje na katastrálne územia obcí Kláštor pod Znievom, Ondrašová a Abramová.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni, nevedie naň však značená trasa.[2]
Opis
Vrch, ktorý dáva meno najvyššej časti pohoria, je súčasťou hlavného hrebeňa. Ten vedie zo Znieva (985 m n. m.) cez najvyššie Chlieviská (1 024 m n. m.) na Závozy (912 m n. m.). Juhovýchodným susedom je vrch Žiar (757 m n. m.), južným Čierny diel (780 m n. m.), západným vrch Baran (980 m n. m.), severným Dutá skala (1 054 m n. m.) a severovýchodným Chlieviská.[5] Celý masív vrátane vrchu Sokol patrí do povodia rieky Turiec; severozápadnú časť odvodňuje rieka Vríca, juhovýchodná odvádza vodu prítokmi potoka Polerieka. Najbližším sídlom je na východnom úpätí ležiaca Abramová, južne leží Brieštie a severozápadným smerom obec Vrícko.[2]
Výhľady
Husto zalesnený hrebeň poskytuje minimálny rozhľad. Z lokalít s riedkym porastom sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria a blízka Malá Fatra, miestami sa však na horizonte ukáže i Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Strážovské vrchy.[6]
Prístup
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup na hrebeň je lesnými cestami a chodníkmi z blízkeho okolia. Najbližšie značené trasy vedú:
- po značke (Cesta hrdinov SNP) cez vrch Závozy:
- zo západu z Fačkovského cez Vrícke sedlo
- od juhu z Vyšehradského sedla cez Hadvigu
- po značke z Kláštora pod Znievom po vrchol Zniev[2]
Referencie
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk