Sklabiňa
obec
Ľudová architektúra v obci
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Vodný tok	Sklabinský potok
Nadmorská výška	484 m n. m.
Súradnice	49°02′45″S 19°00′14″V / 49,045833°S 19,003889°V / 49.045833; 19.003889
Rozloha	11,07 km² (1 107 ha) [1]
Obyvateľstvo	644 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	58,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1242
Starosta	Anna Silvestrová[3] (nezávislá)
PSČ	038 03
ŠÚJ	512583
EČV (do r. 2022)	MT
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Sklabiňa 108, 038 03 Sklabiňa
Telefón	043/426 21 86
Fax	043/430 32 48
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sklabiňa
Webová stránka: obecsklabina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sklabiňa je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis

Obec sa nachádza na východnom okraji Turčianskej kotliny, na úpätí Veľkej Fatry, v údolí Sklabinského potoka. Od okresného mesta Martin je vzdialená 7 km.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje od roku 1242.

Sklabiňa s okolím sa stala strediskom partizánskeho hnutia. Obyvatelia Sklabine podporovali partizánske skupiny v Kantorskej doline. Od júna do augusta roku 1944 sa tam stretlo viacero partizánskych skupín. V júli 1944 sa tam presunula parašutistická skupina nadporučíka P. A. Veličku. Veličko bol veliteľ 11-člennej organizátorskej partizánskej skupiny vysadenej v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade. Vo svojom štábe v Sklabini 13. augusta 1944 rokoval s Jánom Golianom o spolupráci s povstalcami a príprave SNP. Prakticky sa včlenil do vznikajúcej partizánskej brigáda M. R. Štefánika pod velením majora Viliama Žingora. Veličko a jednotky pod jeho velením zišli 21. augusta 1944 z Kantorskej doliny a v Sklabini opäť vyhlásili Česko-Slovenskú republiku. Spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu ako prvú obec na Slovensku za slobodné územie ČSR a na Samčíkov dom vztýčili československú zástavu.

Od 25. augusta 1944 sa v Sklabini oficiálne spojila skupina Piotra Velička so Žingorovým oddielom, ktorý sa rozrástol na brigádu (2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika) a Veličko sa stal veliteľom slovenského oddielu 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Žingor spolupracoval s francúzskymi utečencov z Maďarska, z ktorých bol neskôr sformovaný oddiel pod vedením kpt. de Lannuriena.

27. na 28. 8. 1944 do Sklabine prišiel podporučík Theodora Pola ktorý tam v priebehu mesiaca zorganizoval Partizánsku brigádu Jana Žižku^[4] Pola bol z Opavy, jeho prvým zástupcom bol hrdina ZSSR Dmitrij Rezuto.

Tieto jednotky mali v auguste 1944 vyše 1000 mužov.

Dňa 29. septembra 1944 ustúpili partizáni do hôr. Nemci deň potom internovali 144 občanov z obce, 24 z nich zavraždili (Bukoviny) a desiatky odvliekli do Nemecka (7 z nich zahynulo).^[5]

Žingor (aj Veličko) boli zodpovední za smrť tzv. zradcov.^[4] Po zatlačení partizánov, nemecká komisia v novembri 1944 exhumovala pri Sklabine 140 mŕtvol^[6]... z ktorých minimálne sto bolo príslušníkov nemeckej menšiny a ďalších stúpencov a funkcionárov režimu^[7] (členovia alebo funkcionármi HSĽS alebo HG).

Obec je vyznamenaná Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa, Radom SNP I. triedy, francúzskym Radom čestnej légie, Radom Červenej zástavy, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP. Na pamiatku padlých a umučených v SNP je v dedine postavený pomník pri škole so symbolickým náhrobkom a sochou partizána od R. Hornáka (1954), na cintoríne je Spoločný hrob, v ktorom je pochovaných 24 padlých a umučených občanov obce.^[5]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Pamätný dom číslo 93, jednopodlažná dvojtraktová stavba z 19. storočia. Pôvodnými majiteľmi domu bola zemianska rodina Lamošovcov. Partizánske skupiny s revolučným národným výborom tu vyhlásili 21. augusta 1944 obec za slobodné územie Československa. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu pokrytú škridlou.^[8]
• Ľudový dom číslo 22, jednopodlažná štvorpriestorová murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1905. V dome sídlil štáb 2. československej brigády M. R. Štefánika počas druhej svetovej vojny. Uličná fasáda je dekorovaná nárožným kvádrovaním a rímsou so zuborezom. Okná sú prepojené spoločnou profilovanou rímsou.^[8]

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádza poľnohospodárske družstvo, mäsovýroba, stavebná firma a niekoľko živnostníkov.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sklabiňa (obec)

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.