A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Skiaskopia je rádiologická vyšetrovacia metóda, pri ktorej s pomocou röntgenového (rtg) žiarenia dopadajúceho na zosilňovač alebo CCD senzor môže lekár sledovať dvojrozmerný röntgenový obraz trojrozmerného objektu v reálnom čase. Zjednodušene ide o istú formu kamery, ktorá na zobrazenie nevyužíva viditeľné svetlo, ale rtg žiarenie. Má mnoho všestranných využití, i keď jej význam nástupom počítačovej tomografie (CT), endoskopických metód a magnetickej rezonancie (MR) významne poklesol. Nevýhodou je i vyššia radiačná záťaž. Je základnou metódou pri vyšetrovaní gastrointestinálneho traktu, kde okrem morfologických zmien sa sleduje aj dynamika plnenia a vyprázdňovania vyšetrovaných orgánov:ezofagografie, irigografie, enteroklýza, fistulografia.
Využitie v medicíne
"Čistá" skiaskopia bez podania kontrastnej látky sa dnes najčastejšie používa v týchto prípadoch:
- nejasný nález na snímke hrudníka – najmä otázka, či ide o ložisko v pľúcnom parenchýme, v skelete, alebo v hrudnej stene. Z ďalších je to diferenciálna diagnostika atypických tieňov pľúcnych hilov, odlíšenie aneuryzmy aorty od nádoru mediastína a podobne. Väčšinou sa dnes priamo odporúča CT vyšetrenie, ktoré je podstatne diagnosticky presnejšie.
- posúdenie pohyblivosti bránice
- pátranie po cudzom (rtg kontrastnom) telese a jeho vyberanie.
- repozícia (naprávanie) vykĺbení a zlomenín
Skiaskopia je ďalej súčasťou vyšetrení tráviacej trubice s kontrastnou látkou, vyšetrení ciev (angiografie), pankreasu a žlčových ciest (ERCP), využíva sa na operačných sálach urológie, traumatológie, ortopédie i brušnej chirurgie.
História
Dejiny skiaskopie začínajú objavom rtg žiarenia 8. novembra 1895 Wilhelmom Conradom Röntgenom. Prvý skiaskop bol skonštruovaný len o niekoľko mesiacov neskôr. Thomas Edison rýchlo prišiel na to, že wolframan vápenatý vytvára jasnejší obraz a bol to on, kto vytvoril prvý komerčne dostupný skiaskop. V prvých rokoch si mnohí nesprávne mysleli, že skiaskopia úplne nahradí statické snímkovanie – skiagrafiu. V tých časoch sa škodlivé účinky rtg žiarenia ešte dostatočne nepoznali a podceňovali – vedci a lekári priamo vystavovali svoje telo (najmä ruky) dráhe rtg lúčov, čo často končilo radiačnými popáleninami. Skiaskopy sa používali v 30 – 50. rokoch 20. storočia napríklad i v obchodoch s topánkami.
Táto prvá vývojová fáza skiaskopie sa označuje ako tzv.presvecovanie na štíte a dnes je už historickou záležitosťou. Podstatou bol dopad rtg žiarenia na citlivú luminiscenčnú vrstvu presvecovacieho štítu. Štít bol zo strany prezerajúceho lekára chránený olovnatým sklom. Obraz bol slabý, málo detailný a kontrastný, presvecovanie vyžadovalo prispôsobenie zraku lekára na šero zatemnenej miestnosti, ktorú buď nemohol počas pracovnej doby opustiť (alebo musel mať na očiach špeciálne okuliare, ktorých vynálezcom bol v roku 1916 Wilhelm Trendleenburg). V presvecovacej miestnosti sa používalo červené svetlo, aby sa adaptácia nezrušila.
Od 50-tich rokov minulého storočia sa plne prešlo na presvecovanie na zosilovači obrazu, ktorý obraz neikoľko sto- až tisícnásobne zosiluje a pomocou televízneho okruhu zobrazuje na monitore. Výhodou je podstatne nižšia radiačná záťaž, lepšia kvalita a rozlišovacia schopnosť výsledného obrazu, odpadá nutnosť prispôsobovania zraku lekára na šero. Ďalšie výhody sú možnosť záznamu vyšetrenia na videopásku a sledovanie v reálnom čase na viacerých monitoroch.
V súčasnosti dochádza k postupnému prechodu na plne digitálne systémy, ktoré ďalej znižujú radiačnú záťaž pacienta, zlepšujú kvalitu obrazu i možnosti jeho následného spracovania. Manipulácia so stolom a pacientom je možná i mimo vyšetrovacej miestnosti diaľkovým ovládaním – lekár sa tak nevystavuje zbytočne rtg žiareniu.
Riziká
Pretože skiaskopia používa röntgenové žiarenie, ktoré je jedným z druhov ionizačného žiarenia, vyšetrenia, ktoré ju používajú nesú v sebe potenciálne riziko poškodenia zdravia pacienta. Dávky žiarenia závisia od veľkosti pacienta, dĺžky trvania a typu vyšetrenia. Pohybujú sa v úrovni 20 – 50 mGy/min – vztiahnuté na povrch kože. Okrem zvýšenia rizika vzniku rakoviny môže pri dlhých vyšetrovacích procedúrach dôjsť k priamemu radiačnému poškodeniu kože – od mierneho začervenania (erytému) až po ťažké popáleniny. Tento typ poškodenia je však dnes výnimočný a stretávame sa s ním len pri život zachraňujúcich zákrokoch, kedy je dlhodobá skiaskopická kontrola nevyhnutná.
Moderné skiaskopické prístroje okrem nižšej radiačnej záťaže automaticky sledujú a počítajú celkovú dávku pri jednotlivých vyšetreniach a varujú lekára, ak sa priblíži k hranici, ktorá je už považovaná za nebezpečnú.
Zdroje a literatúra
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk