Satan
vrch
Pohľad na Satan z Kôprovského sedla
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 421,5 m n. m.
Súradnice	49°09′50″S 20°03′13″V / 49,163889°S 20,053611°V / 49.163889; 20.053611
Najľahší výstup	prístupný len v sprievode horského vodcu
Prvovýstup	Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka
- dátum	1880
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Satan (mountain in the High Tatra Mountains)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Satan (poľ. Szatan, nem. Satan, maď. Sátán) je najvyšší vrch Hrebeňa bášt (2 421,5 m n. m.) vo Vysokých Tatrách na Slovensku.

Charakteristika

Vrch sa nachádza na Hrebeni bášt. Na začiatku hrebeňa je Patria (2 202,8 m n. m.), nasleduje Malá Bašta (2 287,5 m n. m.), Predná bašta (2 373,5 m n. m.). Samotný Satan je medzi Satanovým sedlom (Čertovým hrbom) a Satanovým zárezom (Satanovou vežičkou). Má dva, približne rovnako vysoké, nepomenované vrcholy - severný a južný. Za Satanovým zárezom je Veľká capia veža, Hlinská veža (2 340 m n. m.), na ktorej sa hrebeň rozdeľuje na dve časti: jedna pokračuje ďalej na západ smerom k Hrubému vrchu a druhá na sever ku Kôprovskému štítu.^[1]

Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom.

Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné.

Okolie štítu

Z vrcholu štítu je výhľad do Mlynickej doliny a Mengusovskej doliny a na okolité štíty: Štrbský štít, Kôprovský štít, Štrbské Solisko ale i vzdialenejšie dominantné štíty Tatier.

Názov štítu

Názov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2 380 m n. m.), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2 300 m n. m.) či Pekelníka (2 374 m n. m.) má svoje korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti a ďalšia, že bača sa pomoci kúzelníka tu hľadal poklady, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skalami. V povestiach sa objavuje aj goral, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu neupísal. Vie sa, že okolo vrchu sa motali zlatokopi. Skutočným podkladom povestí môžu byť často padajúce kamene zo zrázov končiara.^[1]

Prístup

Vrchol Satan nie je pre turistov prístupný. Na vrchol sa dá ísť v sprievode horského vodcu.

Prvovýstupy

• Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880.
• Prvý zimný výstup uskutočnili Ernst Dubke, Johann Breuer mladší a Ján Franz starší v roku 1906.

Galéria

• 

  Satan ponad Malé Hincovo pleso

• 

  Satan, Predná bašta a Malá bašta z Mlynickej doliny

• 

  Satan ponad Nižné Kozie pleso

• 

  Veľká capia veža (vľavo) a Satan (vpravo) ponad Capie pleso

Referencie

1. ↑ ^{a b} Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8

Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Satan (vrch)