List z diela Codex Runicus, ide o dánsku zbierku zákonov z 13. storočia v runovom písme.

Runy alebo runové písmo je starogermánske hranaté písmo. Predpokladá sa, že vzniklo v 1. storočí odvodením od rímskeho písma (alebo gréckeho, etruského). Často sa vytesávali do kameňa (runové kamene) alebo ryli do dreva, zbraní a ozdôb. Písmo bolo vokalizované, jedna runa bola samohláska alebo spoluhláska. Rozlišujú sa dva runové rady, runové abecedy: 1. starší futhark alebo celogermánsky futhar (roky 200 až 800) mal 24 písmen a 2. mladší futhark, severský futhark (roky 800 až 1050) so 16 písmenami. Anglosaská runová abeceda z 9. storočia mala 33 znakov. Vo Švédsku vznikli aj runy s bodkami (stungnar rúnir). Od 10. storočia sa runové písmo používalo iba v Škandinávii.^[1][2]

Najviac runových nápisov sa našlo vo Švédsku, viac ako tritisíc. Najstaršie runy vo Švédsku pochádzajú z 3. storočia a našli sa v hrobe blízko obce Stenkyrka na ostrove Gotland.^[3]

V minulosti aj v súčasnosti sa runám pripisuje magický význam^[4]. Runy sa našli aj na území osídlenom slovanskými kmeňmi.^[5]

Starší futhark

f	u	þ	a	r	k	g	w
h	n	i	j	ï	p	z	s
t	b	e	m	l	ŋ	d	o

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Runy (germánske písmo)