Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu

Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (čes. Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu, skratka RSZMĽ, známa aj ako Agrárna strana) bola politická strana pôsobiaca v prvej a nakrátko aj v druhej Československej republike, ktorá vznikla v roku 1922 spojením Republikánskej strany českého venkova (tá sa vyvíjala od roku 1899), Slovenskej národnej a roľníckej strany (Vavro Šrobár, čestný predseda Matúš Dula) a Slovenskej domoviny (Milan Hodža).

Predsedom Agrárnej strany bol Antonín Švehla a hlavnými voličmi boli malí a strední roľníci, hlavnými predstaviteľmi boli väčšinou statkári. Strana kombinovala sociálne a demokratické myšlienky a bola vnímaná ako stredopravá. Bola jadrom vládnych koalícií v rokoch 1922 až 1938 v období existencie Prvej československej republiky. Strana zvíťazila vo voľbách v rokoch 1925 a 1929. Vo voľbách v roku 1935 ju predstihla Sudetonemecká strana. Švehla bol predsedom vlád v období: 7. október 1922 – 18. marec 1926) a 12. október 1926 – 1. február 1929 a Hodža v období 5. november 1935 – 22. september 1938.

Po mníchovskej dohode (30. september 1938) v období Druhej republiky boli agrárnici hlavnou zložkou Strany národnej jednoty (národní jednoty), ktorej predseda Rudolf Beran zastával až do apríla 1939 funkciu premiéra.

V období existencie Slovenského štátu (1939 – 1945) bolo oficiálne prezentované zomknutie väčšiny strán s vládnucou HSĽS (agrárnej a aj Slovenskej národnej strany) a aj preto bola po vojne agrárna strana vyslovene zakázaná v hlave IX. Košického vládneho programu. Jej členovia na Slovensku prešli do Demokratickej strany, v Česku k národným socialistom a ľudovcom.

Ustanovujúca schôdza exilovej organizácie strany sa konala v Paríži 27. – 28. septembra 1948, a ťažisko jej činnosti bolo v USA. Po 1989 viacero novovzniknutých politických strán v Česku aj na Slovensku sa hlásilo k odkazu pôvodnej Agrárnej strany (v Česku napr. aj Miroslav Sládek).

Názov

Úplný názov strany bol v češtine Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu a v slovenčine Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (niekedy uvádzané s českým slovom zemedelského namiesto spisovného slova poľnohospodárskeho), no už v dobe jej existencie sa zaužíval skrátený názov Agrárna strana (čes. Agrárni strana), ktorý vystihoval jej ideologickú podstatu – zastávanie agrarizmu.

Príslušník agrárnej strany je označovaný ako agrárnik. Prinajmenšom v ľudáckej straníckej tlači boli agrárnici pejoratívne nazývaní argaláši.^[1]^[2]

Predsedovia strany

Antonín Švehla (1919 – 1933)
Rudolf Beran (1935 – 1938)

Ďalší významní členovia

Kandidátka agrárnej strany na Slovensku pre parlamentné voľby v roku 1935

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1920^[3]3">upraviť | upraviť zdroj

Poslanci 12 (z 57): Pavol Blaho, Ján Botto, Jozef Branecký, Ivan Hálek, Milan Hodža, Ján Janček, Bohuslav Klimo, Ľudovít Medvecký, Juraj Sopko, Kornel Stodola, Vavro Šrobár, Ján Vanovič Senátori 6 (z 29): Ján Duchaj, Matúš Dula, Milutin Križko, Šimon Roháček, Ján Ružiak, Jaroslav Vlček

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v v parlamentných voľbách v roku 1925^[4]upraviť | upraviť zdroj

Poslanci 12 (z 57): Pavol Blaho, Ján Botto, Jozef Branecký, Ján Halla, Milan Hodža, Pavol Macek, Ján Petrovič, Juraj Slávik, Andrej Šoltys, Anton Štefánek, Samuel Zoch, Jozef Žalobin Senátori 5 (z 28): Ľudovít Okánik, Cyril Pivko, Šimon Roháček, Kornel Stodola, Vavro Šrobár

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1929^[5]upraviť | upraviť zdroj

Poslanci 12 (z 54): Štefan Blažek, Michal Dorič, Milan Hodža, Ján Janček, Juraj Kaliňák, Ján Petrovič, Juraj Slávik, Štefan Stunda, Anton Štefánek, Pavol Teplanský, Ján S. Vančo, Ján Zeman Senátori 6 (z 31): Ján Botto, Ján Danko, Cyril Pivko, Kornel Stodola, Adolf Šelmec, Vavro Šrobár

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1935^[6]upraviť | upraviť zdroj

Poslanci 12 (z 59): Štefan Csomor, Ondrej Devečka, Milan Hodža, Ján Lichner, Karol Rybárik, Juraj Slávik, Štefan Stunda, Pavol Teplanský, Jozef Topoli, Ján Ursíny, Ján S. Vančo, Peter Židovský

Senátori 5 (z 30): Ján Botto, Kornel Stodola, Adolf Šelmec, Anton Štefánek, Ján Zeman

Volebné výsledky strany na Slovensku v rokoch 1920 - 1938upraviť | upraviť zdroj


Rok	Druh volieb	Získané hlasy	Podiel v %	Získané mandáty	Umiestnenie	Vysvetlivky
1920	Poslanecká snemovňa	242 045	18,05	12/56	2.	Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou
1920	Senát	181 289	?	6/28	2.	Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou
1923	župné voľby	286,6 tisíc	21%	49/197	2.	Voľby sa konali len na území Slovenska, teda v šiestich župách. Republikánska strana sa v nich vyhrala v Košickej župe (31,6 %, pred SĽS) a druhá (po SĽS) skončila v Nitrianskej, Martinskej, Zvolenskej a Liptovskomikulášskej župe. V Bratislavskej župe skončila tretia (po SĽS a Krajinskej kresťansko-socialistickej strane). ^[7]
1925	Poslanecká snemovňa	248 034	17,40	12/57	2.
1925	Senát	214 384	17,61	5/28	2.
1928	Krajinské zastupiteľstvo	271 295	20,67	8/36	2.	zisk 8 z 36 volených poslancov krajinského zastupiteľstva + 6 poslancov (nominantov strany) menovaných ústrednou vládou na návrh krajinského prezidenta^[8]
1929	Poslanecká snemovňa	278 979	19,54	12/54	2.
1929	Senát	250 091	19,86	6/31	2.
1935	Poslanecká snemovňa	286 739	17,64	12/58	2.	V závere roku 1938 8 poslancov vstúpilo do poslaneckého klubu HSĽS-SSNJ^[9], 1 poslanec stratil mandát v súvislosti s pričlenením južného Slovenska Maďarsku po Viedenskej arbitráži.^[10]
1935	Senát	255 643	17,80	5/31	2.	V závere roku 1938 všetkých 5 senátorov vstúpilo do senátorského klubu HSĽS-SSNJ.
1935	Krajinské zastupiteľstvo	285 672	18,89^[11]	8/36	2.
1938	obecné voľby	?	?	?	?	voľby sa konali len v približne 41 % obciach na území Slovenska a celkové výsledky neboli nikdy publikované, a ani sa nezachovali. Strana bola súčasťou koalície "Slovenská jednota za československú demokraciu a republiku" (spolu so sociálnymi demokratmi, národnými socialistami, živnostníkmi, českými "lidovcami", stranou Národné zjednotenie a prekvapivo aj SNS). Podľa zápisov I. Dérera strany združené v Slovenskej jednote po sčítaní hlasov predbehli HSĽS a obdržali spolu 43,9 % hlasov. Koľko hlasov z toho obdržala republikánska strana nevedno.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

↑ Juriga, Ferdiš. Po prvom prvom máji. In: Slovák. 10. 5. 1923, roč. V, č. 105, s. 1.
↑ Slovák. 7. 6. 1924, roč. VI, č. 130, s. 3.
↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.
↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.
↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.
↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.
↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9. Chybné ISBN. S. 135.
↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s. r. o, 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9 Chybné ISBN. S. 164.
↑ Digitálna knižnica - dokument online. www.nrsr.sk, cit. 2021-01-09. Dostupné online.
↑ Digitálna knižnica - dokument online. www.nrsr.sk, cit. 2021-01-09. Dostupné online.
↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9 Chybné ISBN. S. 209.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Juriga, Ferdiš. Po prvom prvom máji. In: Slovák. 10. 5. 1923, roč. V, č. 105, s. 1.

[2] Slovák. 7. 6. 1924, roč. VI, č. 130, s. 3.

[3] Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.

[4] Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.

[5] Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.

[6] Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 online. www.nrsr.sk, cit. 2021-03-09. Dostupné online.

[7] KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9. Chybné ISBN. S. 135.

[8] KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s. r. o, 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9 Chybné ISBN. S. 164.

[9] Digitálna knižnica - dokument online. www.nrsr.sk, cit. 2021-01-09. Dostupné online.

[10] Digitálna knižnica - dokument online. www.nrsr.sk, cit. 2021-01-09. Dostupné online.

[11] KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN ISBN 80-88980-08-9 Chybné ISBN. S. 209.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]