Remeniny
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Šariš
Nadmorská výška	180 m n. m.
Súradnice	49°02′13″S 21°33′01″V / 49,0369°S 21,5503°V / 49.0369; 21.5503
Rozloha	10,59 km² (1 059 ha) [1]
Obyvateľstvo	270 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	25,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1356
Starosta	Marián Hirka[3] (HLAS-SD)
PSČ	094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou)
ŠÚJ	529052
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Remeniny 11
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	445 23 11
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: obecremeniny.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Remeniny je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis

Remeniny ležia v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Voľanského potoka a jeho prítoku. Nadmorská výška v strede obce je 180 m n. m. a v chotári 150-426 m n. m. Mierne zvlnený povrch odlesneného chotára tvoria horniny bradlového pásma a treťohorný flyš, na svahoch sú mocné svahové hliny.

Dejiny

Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená v roku 1356 vo forme Remenynpataka, neskôr ako Remenine (1773), Remenyine (1786), Remeniny (1808); po maďarsky Remenye.

V prvej písomnej zmienke je majetkom šľachticov z Rozhanoviec (panstva Skrabské), ku ktorému patrila do začiatku 16. storočia. V roku 1828 mali Remeniny 46 domov a 347 obyvateľov. V rokoch 1850-1880 sa z obce vysťahovalo veľa ľudí. Obyvatelia boli známi chovom ošípaných a dobytka.

Po roku 1918 sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, chovom dobytka a tkáčstvom. V prvej polovici 20. storočia žil v obci známy rezbár Š. Baran. Od roku 1943 v chotári pôsobili partizánske skupiny. Za pomoc SNP obec vyznamenali Pamätnou medailou SNP. JRD bolo založené v roku 1950, od roku 1958 bolo celoobecné. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. Jeho dispozícia je typicky trojpriestorová, štvorcové presybtérium, rozšírená štvorcová loď a podvežie - babinec. Interiér je zaklenutý českými plackami. V roku 1922 bola doplnená veža. Z tohto obdobia pochádza aj jeho zariadenie. Fasády chrámu sú hladké s polkruhovo uknčenými oknami lode a segmentovo na veži. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.^[4]

Urbanizmus

Pre obec je typická potočná radová zástavba. Zrubové omazané a obielené alebo kamenné murované a omietnuté trojpriestorové domy s valbovou slamenou strechou, druhotne z tvrdej krytiny, sú z 19. storočia. Dvory sú uzavreté latkovými bránami.

Referencie

Zdroj

• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.

Externé odkazy

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.