Prétor (lat. praetor < prae-itor = idúci vpred) je jeden z dvoch (jeden čas až ôsmich) najvyšších rímskych úradníkov v období rímskej republiky.

Od roku 367 pred Kr. sa právomoc prétorov vzťahovala na otázky poriadku a práva v hlavnom meste. Praetor urbanus riešil prípady medzi plnohodnotnými občanmi a praetor peregrinus prípady týkajúce sa cudzincov.

Po svojom zvolení vždy pred nastúpením do úradu vyhlasoval, akými zásadami sa bude pri súdení riadiť. Prétor mohol byť poverený aj vojenskou úlohou. Po uplynutí úradného roka spravovali ako proprétori niektorú provinciu. Počet prétorov bol niekoľkokrát aj krátko zvýšený a v 2. storočí ich bolo osem. Od roku 337 pred Kr. sa prétormi mohli stať aj plebejci.