Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Pontčina alebo pontská (novo)gréčtina je novogrécke nárečie, niekedy považované aj za samostatný grécky jazyk. Je to jazyk Grékov z oblasti Pontu (severovýchodné Turecko), Arménska, Gruzínska a Krymu.

Dejiny

Gréci prišli do Pontu počas veľkej gréckej kolonizácie v 8. stor. pred Kr. Títo Gréci boli prevažne Ióni. Počas celého trvania staroveku sa tu popri starovekej gréčtine koiné uchovali prvky z iónskeho nárečia. Počas byzantskej gréckej doby sa začal jednotný grécky jazyk koiné rozpadať a vznikali rôzne menšie jazyky, medzi nimi i pontský dialekt, v ktorom sa aj v stredoveku používali nárečové prvky. Keď v 10. stor. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na íta, pontskí Gréci, aby nemuseli meniť výslovnosť, v niektorých prípadoch zmenili etu na epsilon (ε), tak zostala výslovnosť rovnaká, napr. starogrécke slovο ο κήπος (ho képos, záhrada) sa zmenilo na novogrécke o κήπος (o kípos), a na pontské κεπιν (kepin), alebo starogrécke η νύφη (he nyfe - nevesta) sa zmenilo na i nyfi, preto pontskí Gréci píšu νύφε (nyfe). Po páde Byzantskej ríše sa celá grécka Anatólia a aj materské Grécko dostali pod vládu osmanských Turkov, ktorí sa začali usadzovať prevažne v gréckej Malej Ázii. Mnoho Grékov muselo prestúpiť na islam, a tak boli poturčení. V Istanbule, západnej Malej Ázii, Kapadókii a v Ponte však ostala grécka komunita. Počas gréckej vojny za nezávislosť v 19. a v 20. storočí Gréci úspešne získali časť Pontu a Malej Ázie, no turecký generál Mustafa Kemal Atatürk porazil Grékov a tak začal koniec anatólskych Grékov. V roku 1921 prvý prezident tureckého štátu, spomínaný Mustafa Kemal Atatürk, dal rozkaz zničiť pontské grécke mestá Trapezos (Τράπεζος) a Cambasin (Τσαμπάσιν). Viac ako 4 000 pontských Grékov bolo za pár dní vyvraždených či upálených a zvyšok musel opustiť nový turecký štát^{[chýba zdroj}. Anatóliu opustili takmer všetci Gréci, aj pontskí. Väčšina z nich sa usadila v gréckom štáte, prevažne v provincii Macedónia. Nastal však problém, pretože pontská gréčtina bola už veľmi vzdialená od modernej gréčtiny. Pontskí Gréci sa teda museli naučiť novogréčtinu. Dodnes však žijú v Grécku, je ich okolo 3 000 000 a udržujú si tradície, hudbu a jazyk^{[chýba zdroj}.

Charakteristika

Pontčina je jazyk viac podobný starogréčtine ako moderná gréčtina. Obsahuje však prvky z turečtiny, napr. mäkčene, prípadne slová pochádzajúce z turečtiny. V pontskej gréčtine, podobne ako aj v novej gréčtine sa počas stredoveku vytratilo vyslovovanie písmena h.

Príklady lexiky (uvedené je: pontská gréčtina - latinský prepis pontskej výslovnosti - moderná gréčtina - latinský prepis modernej gréčtiny - slovenčina):

ουκ- uk -όχι-ochi-nie

ελέπω-elepo-βλέπω-vlepo-vidím

λώματα-lomata-ρούχα-rucha-šaty

μερ-mer-πού-pu-kde

κορ-kor-κορή-kori-dievča, dcéra

κορήτς-korits-κορήτσι-koritsi-dievčatko

θυγάτερα-thyjatera-κορή- kori - dcéra

αγαπη - agapi -láska

κέπιν-kepin-κήπος-kipos-záhrada

τσουλα-čula-τσοντα-tsonda-prostitútka

πιγέν-pijen-πιγένω-pijeno-idem

γιαρ,γιαρ-jar,jar-neexistuje v nov. gréčtine-povzdych, výkrik do boja

κεμεντσε-kemenče-λυρα-lyra-grécky sláčikový hudobný nástroj

νύφε-nyfe-νύφη-nyfi-nevesta

μουχαπέτ-muchapet-μια χαρά,ολα καλά-mia chara, ola kala-vyjadrenie radosti (všetko v poriadku)