The Football Association Challenge Cup, bežnejšie známy ako FA Cup, je každoročná vyraďovacia futbalová súťaž v mužskom domácom anglickom futbale. Prvýkrát sa hrala počas sezóny 1871–72 a je to najstaršia národná futbalová súťaž na svete.

Organizuje ho a je pomenovaný po futbalovej asociácii (FA). Od roku 2015 je známy ako The Emirates FA Cup podľa hlavného sponzora. Súbežný ženský FA Cup sa koná od roku 1970.Súťaž je otvorená pre všetky oprávnené kluby až po úroveň 9 systému anglickej futbalovej ligy, pričom kluby úrovne 10 vystupujú ako náhradníci v prípade, že sa niekto zhora neprihlási.

Do súťaže je zahrnutých 20 profesionálnych klubov z Premier League (úroveň 1), 72 profesionálnych klubov z English Football League (úrovne 2 až 4) a všetky kluby v úrovni 1 až 5 systému National League (úrovne 5 až 9 )

V sezóne 2011/12 súťažilo v pohári rekordných 763 klubov. Turnaj pozostáva z 12 náhodne vyžrebovaných kôl, po ktorých nasleduje semifinále a finále.

V modernej ére sa do štvrťfinále dostal len jeden neligový tím a tímy pod druhou úrovňou sa nikdy nedostali do finále. V dôsledku toho sa veľká pozornosť v FA Cupe venuje menším tímom. FA Cup má svoje čaro a existuje veľa prípadov kedy oveľa menší klub dokázal nečakane zvíťaziť nad "obrom."

Víťaz sa taktiež kvalifikuje do nasledujúcej sezóny Európskej ligy UEFA a získa miesto v nadchádzajúcom FA Community Shield.

Arsenal je so štrnástimi titulmi najúspešnejším klubom a Arsène Wenger so siedmymi titulmi najúspešnejším trénerom v histórii tejto súťaže.

Aktuálnym držiteľom je Manchester City, ktorý vo finále v roku 2023 porazil miestneho rivala Manchester United.

Trofej

Víťaž súťaže obdrží od anglickej futbalovej asociácie FA Cup. Pohár sa víťaznému klubu iba zapožičiava a podľa súčasných pravidiel platných od sezóny 2015/16 musí byť trofej vrátená do 1. marca. FA používala dve varianty trofeje. Prvú medzi rokmi 1871-1910. Druhá sa používa od roku 1911 až dodnes.

Prvá trofej - Originál z roku 1871

Prvú trofej s názvom „malý cínový idol“, vyrobila spoločnosť Martin, Hall & Co za cenu 20 libier. Ukradli ju 11. septembra 1895 z výkladu v obchode s topánkami v Birminghame, ktorý patril Williamovi Shillcockovi a v obchode bol vystavený počas toho, ako mala trofej v držaní Aston Villa. Odvtedy už trofej nikto nikdy nevidel. Napriek odmene 10 libier za informácie vedúce k objasneniu krádeže sa zločinca nikdy nepodarilo vypátrať. Keďže sa krádež stala v čase keď mala pohár v starostlivosti Aston Villa, anglická futbalová asociácia udelila klubu pokutu 25 libier. O niečo viac ako 60 rokov neskôr sa 80-ročný kariérny zločinec Henry James Burge priznal, že to bol on kto spáchal krádež trofeje. Priznal sa novinárom, pričom jeho príbeh bol 23. februára 1958 uverejnený v novinách Sunday Pictorial. Tvrdil, že lúpež vykonal s dvoma ďalšími mužmi. Jeho tvrdenia sa ale nezhodovali s policajnou správou z vyšetrovania. Detektívi usúdili, že neexistuje reálna možnosť na niekoho odsúdenie a prípad bol uzavretý. Burge tvrdil, že pohár bol roztavený na výrobu falošných mincí.

Replika z roku 1895

Po krádeži bola vyrobená replika trofeje, ktorá sa používala až do prepracovania trofeje v roku 1911. Repliku z roku 1895 potom darovali dlhoročnému prezidentovi FA Lordovi Kinnairdovi.^[1] Kinnaird zomrel v roku 1923 a jeho rodina si trofej ponechala vo svojom vlastníctve. V roku 2005 nakoniec trofej dali do aukcie.^[2] Trofej bola predaná 19. mája 2005 v aukčnom dome Christie's za 420 000 libier (478 400 libier vrátane aukčných poplatkov a daní). Predajná cena vytvorila nový svetový rekord pre futbalový suvenír. Úspešným uchádzačom bol David Gold, v tom čase jeden z predsedov klubu Birmingham City. Gold tvrdil, že FA a vláda nerobili nič proaktívne, aby zabezpečili, že trofej zostane v krajine. Gold uviedol, že jeho nákup bol motivovaný snahou zachrániť ju pre anglický národ.^[3] V súlade s tým Gold daroval 20. apríla 2006 trofej Národnému futbalovému múzeu v Prestone, kde bola okamžite vystavená verejnosti. Neskôr sa múzeum presťahovalo na nové miesto v Manchestri. V septembri 2020 Gold predal repliku trofeje za 760 000 libier prostredníctvom aukčného domu Bonhams. V januári 2021 sa ukázalo, že trofej kúpil šejk Mansour bin Zayed Al Nahyan, majiteľ Manchestru City, ktorý uviedol, že bude vrátená na zapožičanie Národnému futbalovému múzeu.^[4]

Druhá trofej - Originál z roku 1911

Návrh súčasnej trofeje FA Cup je od Fattorini & Sons, 1911. Nová, prepracovaná trofej bola prvýkrát použitá v roku 1911. Je 61,5 cm vysoká a bola navrhnutá a vyrobená spoločnosťou Fattorini & Sons of Bradford, zhodou okolností ju pri prvom udeľovaní vyhralo mesto Bradford. V epizóde televízneho programu BBC Antiques Roadshow z 27. marca 2016 bola táto trofej ocenená expertom Alastairom Dickensonom na 1 milión libier, hoci navrhol, že vzhľadom na dizajn s vyobrazením hrozna a viniča nemusela byť špeciálne vyrobená. pre FA, ale namiesto toho išlo o štandardný dizajn pôvodne určený na chladenie vína alebo šampanského. To bolo ale neskôr vyvrátené ^[5]

Replika z roku 1992

Repliku v roku 1992 vyrobili Toye, Kenning a Spencer.^[6] Kópia bola vyrobená pre prípad, že by sa s hlavnou trofejou niečo stalo.

Replika z roku 2014

Repliku v roku 2014 vyrobil Thomas Lyte. Vyrobil ju ručne zo striebra rýdzosti o 925. Trvalo mu to 250 hodín. Nárast hmotnosti trofeje pre jej väčšiu odolnosť sa zvýšil o 6,3 kilogramov.

Medaila

Každý klub vo finále dostane 40 zlatých a strieborných medailí, ktoré sa rozdelia medzi hráčov, zamestnancov a funkcionárov. Tradičný štýl medaile v zlatom obale sa od 90. rokov 19. storočia takmer nezmenil.

Sponzori

Od sezóny 1994-95 je FA Cup sponzorovaný. Na ochranu identity súťaže však sponzorovaný názov súťaže vždy obsahoval okrem mena sponzora aj „FA Cup“, na rozdiel od sponzorských zmlúv pre EFL Cup, kde pred slovom „pohár“ je iba meno sponzora (napr. Carabao Cup). Sponzorské zmluvy platia štyri roky a s možnosťou predĺženia o jeden rok navyše. Emirates Airline je od roku 2015 sponzorom súťaže a súťaž nesie názov "The Emirates FA Cup“. Sponzorská zmluva so spoločnosťou Emirates mala vyprsať v roku 2018. Neskôr bola predĺžená do roku 2021 a následne až do roku 2024.^[7][8]

Víťazi a finalisti